Paríž za 3 dni / 14.9. – 17.9.2006/
Štvrtok:
Večer: vyhliadková cesta po nočnej Paríži, ale nič moc..…všade zápchy, jediné , čo stálo zato , boli opera Garnier, La Fayette, tam už sme za vidna ani nešl...
Nočná Champs Elyseés tiež nič moc, taká veľká Stodolní ulice...Sprievodkyňa sa rozplývala, že najkrajší bulvár na svete, ale mňa to teda nejak nenadchlo. Je pravda, že keby som si tam kúpila vuittonku, hneď by sa mi to zdalo krajšie !
/Robko, nexichti sa!/ V noci sú najkrajšie Eifelovka a Víťazný oblúk.
Ubytovanie v dvojhviezdičkovom hotelíku v štvrti Montmartr / bývalá dedinka na kopčeku, neskor štvrť bohémov a nočných klubov / Na vrchu je biela bazilika Sacre-Coeur./
Hneď za rohom od nášho hotelíku bol Mouline Rouge, ale to bol len taký trapný pajzel, s gýčovým mlynom na streche. V malej reštaurácii na ulici sme si dali večeru, vínko a zaľahli do postele, nech máme dosť síl do náročného dňa.
Piatok:
Po raňajkách sme naskočili do busu, cesta do Versailles trvala asi hodinu, takže sme tam dorazili okolo deviatej, zraz a cestu späť sme mali plánovaný na 13.00. Na veľkej plošine / parkovisku pred zámkom/ pobehovali černosi, ktorí predávali pohľadnice a nepotrebné somariny, napríklad lietajúceho plastového vtáčika...
Keď zistili, že sme "Česi", tak jeden začal kričať „za dva“ , to ako eura, a druhý že: „ podívej, koukám, podívej , koukám !“, tak sme sa z toho rehlili ešte pol hodiny./
Vstupné: 13,50 E
Zámok je menší, než som si predstavoval, ale záhrady su strašne veľké, na druhý koniec parku trvá cesta rýchlym krokom asi hodinu a pol. Tak sme vyfasovali mapku a celí nažhavení sme sa pustili do prehliadky. Hneď pri vchode vpravo / s kopulovitou strechou/ je kaplnka, v ktorej je organ nad oltárom / pretože na mieste, kde by mal byť, je „lóža“ pre panstvo, v dlhých chodbách sú sochy a obrazy, všetky salóny sú celé otapetované látkovými vyšívanými tapetami a čipkami / o nábytku ani nehovorím/. Nábytok bol vraj v zime potiahnutý zamatom a v lete hodvábom, teraz sú tam skoro všetko hodvábne.
Salóny sú „tematické“ : venušin, marsu, salón vojny a mieru je po oboch stranách zrkadlovej siene. Všade samé obrazy a maľby na stenách, priemerná veľkosť obrazu - 10 metrov...:-)
Zrkadlová sieň sa rekonštruovala, stredná časť bola pod pláteným tunelom, takže sa celkovo zdala oveľa menšia...Škoda...
Inak je 75 m dlhá a 10 m široká, na jednej stene je 17 okien a oproti 17 zrkadiel. Zrkadlá sú povodné, po strop, zložené asi z polmetrových štvorcov, v tej dobe najväčšie, aké sa vyrábali. Niektoré boli fest začmudené. Zlaté sochy po stranách neboli, takže nič moc.
Mne sa teda viac páčila opera, taká malá, ale celá / od podlahy, balkóny, až po strop/ bola potiahnutá bordovým ošunteným zamatom, všadé zlaté ozdoby a tak. Voňalo to tam jak vo vítkovickom sekáči. Ďalej komnaty jednotlivých „dvoranov“, stráže, „ atakdále“ .
Ako som už spomínala, zíhrady sú rozľahlé...My sme sa len tak pomaly prechádzali, hodili fotku pred fontánou so žabami, ďalšia krásna fontána – Apolónova je pred „krížovým jazerom“, v prostriedku je konský záprah, ako sa vynára z vody, fakt krásna.
Na koniec parku som by som sa ani nedoplazila, /na ospravedlnenie, som v siedmom mesiaci :-)/ takže sme to strihli šikmo ku Grand Trianon , je veľmi pekný, celkom malý, s ružového mramoru a na zemi je šachovnicová dlažba. Je to zámoček, kam si chodil panovník „oddýchnuť“ od dvornej etikety, to znamená chlastať a hýriť so ženami.
Petit Trianon je úplne maličký, patril Márii Antoinette, do vnútra bolo zvlášť vstupné, ale nebol čas ani na priľahlé záhrady, ktoré podľa obrázkov vyzerali tiež dosť veľké...Keďže mlha bola horšia len v Londýne a fotky hnusné, kúpili sme si knižku. Tak.
Pred zámkom sme hodili kafé + miestnu toaletu. / Robkovi dnešný deň asi pripadal ako exkurzia po versaillských záchodoch .../
Cestou späť sme sa zastavili v modernej štvrti Le Défense, kde sú krásne sklenené mrakodrapy podivných tvarov. Najznámejšia je Grande Arche z bieleho carrarského mramoru, ktorá je tak veľká, že by do nej vošiel Notre Dame. /šírka 106 m, výška 110m/ Stojí v jednej línii s Víťazným oblúkom a nádvorím Louvru.
Tak sme sa tam len trochu potárali, na obchody nebol čas, kúpili sme len bagetu, paradajky, víno a camembert, bol výborný…
Na hotel sme dorazili až o šistej večer, takže už sa toho nedalo veľa stihnúť, jediné múzeum, ktoré bolo otvorené do 21.00, bolo moderné múzeum v Pompiduoovom centre, tak sme sa tam vybrali metrom. Je to budova, kde všetky potrubia vedú po vonkajšom povrchu budovy / vzduchotechnika,atď.../
Kúpili sme si za 25 E 2-dňový lístok do múzeí / v piatok večer/ a naivne sme si mysleli, že platí do nedele večera. Z omylu nás vyviedol návod, kde bolo napísané, že platí na 2 dátumy, nie na 48 hodín…No des, tak sme nadávali na frantíkov.Ale sme ich ojebabrali, lebo v nedeľu sme prepísali dátum.
V modernom múzeu nič moc / to Tate modern v Londýne bola stokrát lepšia/ Boli tam nejaké Picassove náčrty, "Kennedica" od Warhola, pár čudesných obrazov cez celú stenu. Vedľa múzea je krásna moderná fontána s takými farebnými kreatúrkami, ktoré sa točia. Ďalej sme metrom na námestie Bastily, Bastila už ale neexistuje, je tam len stĺp. Na námestí je krásna oválna sklenená budova novej, modernej opery.
Dali sme si kafčo za styri euroše a šli na zastávku Charles Etoile / hviezda/ - na Víťazný oblúk. Nebola tam veľká fronta, ale hneď , keď videli moje brucho, poslali ma na výťah. Hore sme sa pozreli len tak „informačne“ na Champ E., bola hmla, takže Eifelovka a Grand A. ani náhodou… /vstupné na oblúk 6,5 E / aj tu platil museum pass.
Na hotel sme sa doplazili úplne hotoví…
Inak parížske metro úplný humus, hlučné, preplnené, špinavé, fuj! A absolútne nedýchateľný vzduch. Našťastie bolo celkom prehľadné, je tam asi 13 trás.
Na hoteli sme scucali vínko a spali sme už v sprche...
Sobota:
Ráno budíček 7.15, na raňajky každý deň to isté – 2 kroisanty, džem, syr, kafčo a džús.Vonku bola zase hmla, takže sme zrušili eifelovku a prehodili plán, vybrali sme sa metrom na Ile de la Cité, ostrovček na Seine. Je tam najstarší most v Paríži, Pont Neuf /r.1606/, v trojuholníkovom zelenom námestíčku / Vert Galant/ sme chvíľu posedeli, je tam socha koňa s niekým , prešli sme okolo Justičného paláca a chceli sme vidieť Sainte Chapelle zvnútra, sú tam staré gotické vitrážne okná, / z 13.st./ ale bolo zavreté.../tento víkend je jediný v roku, keď sú sprístupnené štátne budovy, takže všade bolo plno ľudí/
Tak sme šli aspoň do Conciergerie, kam nám platil muzeum Pass, nakoniec to bolo zadara, ale nebola sprístupnená celá, čo nás zase naštvalo.Je to staré väzenie, kde „pobývala“ M.Antoinetta, Roberspiere, a tak. Zvonku vyzerá zaujímavejšie.
Úplne znechutení sme došli do Notre Damme, vo vnútri boli také davy, že sme to len rýchlo prebehli, Robkovi sa ani nechcelo ísť na vežu, boli by super fotky, keby nebola nulová viditeľnosť...Nakukli sme do Crypte Archeolog. – celkom zachovalé zbytky základov z nejakej predpotopnej doby v podzemí pred katedrálou. /Hlavná časť stavby bola začatá už v roku 1163, preto sa na chráme vystriedali slohy gotické i románske/
/Na Seine je ešte jeden ostrovček – Ile st.Louis, kde sú drahé domy, bývajú tam vraj boháči/
Rýchlo sme naskočili na metro, smer múzeum Picasso. Je to v trojposchodovom dome / bývalého vyberača daní/, je tam toho strašne veľa,člověk by nechápal, koľko toho Picasso vyplodil. Okrem normálnych obrazov tam boli aj také velikánske , cez celú stenu, sochy, skice…
Ledva sme za sebou ťahali nohy k metru, stanica Louvre chodbami vyústi rovno pred spojené pyramídy – osvetlená obrátená veľká zhora a kamenná malá zdola. Potom sme prešli k ďalšej, ktorá tvorí vlastne strechu hlavného vchodu, sú tam zhora veľké schody a chodby sa rozvetvujú do troch krídel : Denon, Richelieu a Sully. / do Sully sme sa už nedopracovali... /
Denon je vpravo, sú tam slávne obrazy, Mona Lisa, pred ktorou je zábradlie a plno ľudí, veľa francúzskych maliarov, ktorých ani nepoznám,v dolných poschodiach je plno antických soch, a dvaja Michelangelovi otroci. V Richelieu sú obrazy holandské, atď, Rembrandt, Důrer, sochy v dolných dvoch prepojených poschodiach. Tak jedno krídlo na jeden deň, my sme tam boli brutálne 3 hodiny na všetko.
Na Louvre naväzuje Oblúk, na ktorom sú kopie koníkov z chrámu sv. Marka v benátkach, potom záhrady Tuileries, ktoré končia na Place de la Concorde
/ Námestie Svornosti/, kde sú fontánky a obelisk z Luxoru. / 23 metrový, z r. 1300 p.n.l/ Akurát to hyzdia dopravné kalamity, ktoré to všetko obkolesujú ...no des.
My sme ale záhrady už nezvládali, tak sme to strihli na námestie metrom.
Keďže sme mali 2-dňový vstup do múzeí, tak sme to chceli využiť a preletieť aj Orangeriu, malinké múzeum, ale s veľkými obrazmi: sú tam „leknové“ výtvory od Moneta, krásne vyniknú v oválnych miestnostiach. Akurát to tento víkend bolo zadara, takže fronta pred múzeom bola asi 100 metrov dlhá.Tak sme sa vpredu spýtali, či nás pustia, ja som vyvalila pupek a bolo. Okrem Moneta je tam aj pár obrazov od Renoira a nejakých impresionistov.
To bol náš definitívny koniec, takže som sa ledva dovliekla na hotel, po sprche sme dali 2 hoďky šlofíka. O osmej večer ma už Robko ťahal na lodičky...
Cesta metrom bola dlhá, 2x prestup, tak sme to stihli na poslednú chvíľu, už sa nám ušli miesta len na dolnej palube. Medzi osmou a deviatou je dobrý čas na cestu loďou, lebo pred deviatou sa v septembri stmieva, a to sa akurát plaví okolo blikajúcej Eifelovky. Cez deň je veža taká normálna, ale v noci je fakt nádherná, vyzerá jak zo zlatej pavučiny. Okružná plavba začínala okolo Ilé de Cité , potom speť okolo Sochy Slobody / taká maličká/ a popod Eifelovku. V noci už bola fest zima, tak sme sa len prešli po dolnej časti Champs-Elýseés , mrkli vysvietený Grand Palace. /budova zo skla a ocele, postavená r. 1900 k svetovej výstave/Tak to bol záver dnešného dňa, na večeru sme sa zmohli kúpiť si fast food u číňana, aj to sme si vzali na izbu.Spali sme jak dve drevá a tajne dúfali, že aspoň posledný deň bude pekne a slnečno.
Nedeľa:
Ráno spŕška nadávok na hmlu, pobaliť veci, hodiť ich na recepciu...smer Múzeum Orsay, ktoré je zaujímavé tým, že je v bývalej budove vlakového nádražia.
V centre je veľká prepojená hala cez 3 poschodia, nad vchodom sú nádherné veľké hodiny. Dookola sú jednotlivé miestnosti s obrazmi.
V dolnom poschodí sú impresionisti a preimpresionisti, stredné symbolisti a moderna, ale to sme už len preleteli, . Je tam aj najväčšia zbierka Van Goghových obrazov po Amsterdame, fakt nádherné, izbička, dva autoportréty, Dr.Gauchet a tak./ Boli tam aj Gaugin, Manet, Monet, Cezanne, Degas, Gauguin, Renoir, Pissaro, Klimt, Delacroix, Millet… Keďže sme mali za 3 dni len vetchých 200 fotiek, tak sme fotili obrazy. Z balkóna je pekný výhľad na Louvre, ale žiaľbohu nemožem povedať, že „viz foto“
Po troch hodinách bol Robko úplne „vyřízený„ a násilím ma vyvliekol von. Tak sme hodili posledný bod programu, Eifelovku...akurát po ceste mal moj močový mechúr zase krízu, tak som úplne červená vletela do prvej kaviarne, keď ma uvidel čašník, ako sa bezradne obzerám po miestnosti, tak bez slova ukázal prstom na záchod...
Konečne sme dorazili pod vežu, výťah je pod dvoma "nohami", tak sme si jednu vybrali, a Robko ma zase / ako vždy/ tlačil dopredu, že "ukáž brucho!"
No obišli sme len dvojhodinovú frontu na lístky a mysleli si, že paráda...ale zrada bola v tom, že ďalšia bola vo vnútri na výťah, ktorý šiel len do druhého poschodia, tretia fronta na druhý výťah a štvrtá na výťah dole... Keby som toto vedela, tak ma tam nikto nedostane…a za pekného počasia, tam človek musí prečkať tak 5-6 hodín…no des. Hore sme sa akurát presvedčili, že fakt neni nič vidieť . Akurát sme si pozreli miesta, ktoré sme nestihli prejsť – hlavne ľavý breh Seiny – Invalidovňu, Panteón, ale na Sorbonnu a Luxemburské záhrady už nebolo vidieť. Urobili sme pár "mliečnych" fotiek a pomaly sme sa vliekli na hotel.
Zo zúfalstva sme si v stánku kúpili asi 10 pohľadníc, nech vieme , ako by mali vyzerať naše fotky.
Před hotelom sme si sadli u číňana na jedlo, 14 eurošov, ludry jedne…
Na letisku sme zažili ďalší šok, terminál úplne drsný...keď sme prešli pasovou kontrolu, tak sme zistili, že náš let začnú odbavovať až za hodinu /nevybavujú dva lety naraz/ Tak sme sa motali po obchodoch s batožinou, no haluz. Po odbavení ďalší šok..."čakáreň" jak akvárko, žiadne obchody, ale ani žiaden záchod!!! A asi 30 stupňov a dusno, lietadlo meškalo...Som si pripadala jak v Jerevane, nie jak v Paríži… / možno aj v Jerevane to majú lepšie, aby som im nekrivdila/
Čo dodať záverom...No krásne mesto, ale asi by to chcelo romantickejšie počasie:-)
Štvrtok:
Večer: vyhliadková cesta po nočnej Paríži, ale nič moc..…všade zápchy, jediné , čo stálo zato , boli opera Garnier, La Fayette, tam už sme za vidna ani nešl...
Nočná Champs Elyseés tiež nič moc, taká veľká Stodolní ulice...Sprievodkyňa sa rozplývala, že najkrajší bulvár na svete, ale mňa to teda nejak nenadchlo. Je pravda, že keby som si tam kúpila vuittonku, hneď by sa mi to zdalo krajšie !
/Robko, nexichti sa!/ V noci sú najkrajšie Eifelovka a Víťazný oblúk.
Ubytovanie v dvojhviezdičkovom hotelíku v štvrti Montmartr / bývalá dedinka na kopčeku, neskor štvrť bohémov a nočných klubov / Na vrchu je biela bazilika Sacre-Coeur./
Hneď za rohom od nášho hotelíku bol Mouline Rouge, ale to bol len taký trapný pajzel, s gýčovým mlynom na streche. V malej reštaurácii na ulici sme si dali večeru, vínko a zaľahli do postele, nech máme dosť síl do náročného dňa.
Piatok:
Po raňajkách sme naskočili do busu, cesta do Versailles trvala asi hodinu, takže sme tam dorazili okolo deviatej, zraz a cestu späť sme mali plánovaný na 13.00. Na veľkej plošine / parkovisku pred zámkom/ pobehovali černosi, ktorí predávali pohľadnice a nepotrebné somariny, napríklad lietajúceho plastového vtáčika...
Keď zistili, že sme "Česi", tak jeden začal kričať „za dva“ , to ako eura, a druhý že: „ podívej, koukám, podívej , koukám !“, tak sme sa z toho rehlili ešte pol hodiny./
Vstupné: 13,50 E
Zámok je menší, než som si predstavoval, ale záhrady su strašne veľké, na druhý koniec parku trvá cesta rýchlym krokom asi hodinu a pol. Tak sme vyfasovali mapku a celí nažhavení sme sa pustili do prehliadky. Hneď pri vchode vpravo / s kopulovitou strechou/ je kaplnka, v ktorej je organ nad oltárom / pretože na mieste, kde by mal byť, je „lóža“ pre panstvo, v dlhých chodbách sú sochy a obrazy, všetky salóny sú celé otapetované látkovými vyšívanými tapetami a čipkami / o nábytku ani nehovorím/. Nábytok bol vraj v zime potiahnutý zamatom a v lete hodvábom, teraz sú tam skoro všetko hodvábne.
Salóny sú „tematické“ : venušin, marsu, salón vojny a mieru je po oboch stranách zrkadlovej siene. Všade samé obrazy a maľby na stenách, priemerná veľkosť obrazu - 10 metrov...:-)
Zrkadlová sieň sa rekonštruovala, stredná časť bola pod pláteným tunelom, takže sa celkovo zdala oveľa menšia...Škoda...
Inak je 75 m dlhá a 10 m široká, na jednej stene je 17 okien a oproti 17 zrkadiel. Zrkadlá sú povodné, po strop, zložené asi z polmetrových štvorcov, v tej dobe najväčšie, aké sa vyrábali. Niektoré boli fest začmudené. Zlaté sochy po stranách neboli, takže nič moc.
Mne sa teda viac páčila opera, taká malá, ale celá / od podlahy, balkóny, až po strop/ bola potiahnutá bordovým ošunteným zamatom, všadé zlaté ozdoby a tak. Voňalo to tam jak vo vítkovickom sekáči. Ďalej komnaty jednotlivých „dvoranov“, stráže, „ atakdále“ .
Ako som už spomínala, zíhrady sú rozľahlé...My sme sa len tak pomaly prechádzali, hodili fotku pred fontánou so žabami, ďalšia krásna fontána – Apolónova je pred „krížovým jazerom“, v prostriedku je konský záprah, ako sa vynára z vody, fakt krásna.
Na koniec parku som by som sa ani nedoplazila, /na ospravedlnenie, som v siedmom mesiaci :-)/ takže sme to strihli šikmo ku Grand Trianon , je veľmi pekný, celkom malý, s ružového mramoru a na zemi je šachovnicová dlažba. Je to zámoček, kam si chodil panovník „oddýchnuť“ od dvornej etikety, to znamená chlastať a hýriť so ženami.
Petit Trianon je úplne maličký, patril Márii Antoinette, do vnútra bolo zvlášť vstupné, ale nebol čas ani na priľahlé záhrady, ktoré podľa obrázkov vyzerali tiež dosť veľké...Keďže mlha bola horšia len v Londýne a fotky hnusné, kúpili sme si knižku. Tak.
Pred zámkom sme hodili kafé + miestnu toaletu. / Robkovi dnešný deň asi pripadal ako exkurzia po versaillských záchodoch .../
Cestou späť sme sa zastavili v modernej štvrti Le Défense, kde sú krásne sklenené mrakodrapy podivných tvarov. Najznámejšia je Grande Arche z bieleho carrarského mramoru, ktorá je tak veľká, že by do nej vošiel Notre Dame. /šírka 106 m, výška 110m/ Stojí v jednej línii s Víťazným oblúkom a nádvorím Louvru.
Tak sme sa tam len trochu potárali, na obchody nebol čas, kúpili sme len bagetu, paradajky, víno a camembert, bol výborný…
Na hotel sme dorazili až o šistej večer, takže už sa toho nedalo veľa stihnúť, jediné múzeum, ktoré bolo otvorené do 21.00, bolo moderné múzeum v Pompiduoovom centre, tak sme sa tam vybrali metrom. Je to budova, kde všetky potrubia vedú po vonkajšom povrchu budovy / vzduchotechnika,atď.../
Kúpili sme si za 25 E 2-dňový lístok do múzeí / v piatok večer/ a naivne sme si mysleli, že platí do nedele večera. Z omylu nás vyviedol návod, kde bolo napísané, že platí na 2 dátumy, nie na 48 hodín…No des, tak sme nadávali na frantíkov.Ale sme ich ojebabrali, lebo v nedeľu sme prepísali dátum.
V modernom múzeu nič moc / to Tate modern v Londýne bola stokrát lepšia/ Boli tam nejaké Picassove náčrty, "Kennedica" od Warhola, pár čudesných obrazov cez celú stenu. Vedľa múzea je krásna moderná fontána s takými farebnými kreatúrkami, ktoré sa točia. Ďalej sme metrom na námestie Bastily, Bastila už ale neexistuje, je tam len stĺp. Na námestí je krásna oválna sklenená budova novej, modernej opery.
Dali sme si kafčo za styri euroše a šli na zastávku Charles Etoile / hviezda/ - na Víťazný oblúk. Nebola tam veľká fronta, ale hneď , keď videli moje brucho, poslali ma na výťah. Hore sme sa pozreli len tak „informačne“ na Champ E., bola hmla, takže Eifelovka a Grand A. ani náhodou… /vstupné na oblúk 6,5 E / aj tu platil museum pass.
Na hotel sme sa doplazili úplne hotoví…
Inak parížske metro úplný humus, hlučné, preplnené, špinavé, fuj! A absolútne nedýchateľný vzduch. Našťastie bolo celkom prehľadné, je tam asi 13 trás.
Na hoteli sme scucali vínko a spali sme už v sprche...
Sobota:
Ráno budíček 7.15, na raňajky každý deň to isté – 2 kroisanty, džem, syr, kafčo a džús.Vonku bola zase hmla, takže sme zrušili eifelovku a prehodili plán, vybrali sme sa metrom na Ile de la Cité, ostrovček na Seine. Je tam najstarší most v Paríži, Pont Neuf /r.1606/, v trojuholníkovom zelenom námestíčku / Vert Galant/ sme chvíľu posedeli, je tam socha koňa s niekým , prešli sme okolo Justičného paláca a chceli sme vidieť Sainte Chapelle zvnútra, sú tam staré gotické vitrážne okná, / z 13.st./ ale bolo zavreté.../tento víkend je jediný v roku, keď sú sprístupnené štátne budovy, takže všade bolo plno ľudí/
Tak sme šli aspoň do Conciergerie, kam nám platil muzeum Pass, nakoniec to bolo zadara, ale nebola sprístupnená celá, čo nás zase naštvalo.Je to staré väzenie, kde „pobývala“ M.Antoinetta, Roberspiere, a tak. Zvonku vyzerá zaujímavejšie.
Úplne znechutení sme došli do Notre Damme, vo vnútri boli také davy, že sme to len rýchlo prebehli, Robkovi sa ani nechcelo ísť na vežu, boli by super fotky, keby nebola nulová viditeľnosť...Nakukli sme do Crypte Archeolog. – celkom zachovalé zbytky základov z nejakej predpotopnej doby v podzemí pred katedrálou. /Hlavná časť stavby bola začatá už v roku 1163, preto sa na chráme vystriedali slohy gotické i románske/
/Na Seine je ešte jeden ostrovček – Ile st.Louis, kde sú drahé domy, bývajú tam vraj boháči/
Rýchlo sme naskočili na metro, smer múzeum Picasso. Je to v trojposchodovom dome / bývalého vyberača daní/, je tam toho strašne veľa,člověk by nechápal, koľko toho Picasso vyplodil. Okrem normálnych obrazov tam boli aj také velikánske , cez celú stenu, sochy, skice…
Ledva sme za sebou ťahali nohy k metru, stanica Louvre chodbami vyústi rovno pred spojené pyramídy – osvetlená obrátená veľká zhora a kamenná malá zdola. Potom sme prešli k ďalšej, ktorá tvorí vlastne strechu hlavného vchodu, sú tam zhora veľké schody a chodby sa rozvetvujú do troch krídel : Denon, Richelieu a Sully. / do Sully sme sa už nedopracovali... /
Denon je vpravo, sú tam slávne obrazy, Mona Lisa, pred ktorou je zábradlie a plno ľudí, veľa francúzskych maliarov, ktorých ani nepoznám,v dolných poschodiach je plno antických soch, a dvaja Michelangelovi otroci. V Richelieu sú obrazy holandské, atď, Rembrandt, Důrer, sochy v dolných dvoch prepojených poschodiach. Tak jedno krídlo na jeden deň, my sme tam boli brutálne 3 hodiny na všetko.
Na Louvre naväzuje Oblúk, na ktorom sú kopie koníkov z chrámu sv. Marka v benátkach, potom záhrady Tuileries, ktoré končia na Place de la Concorde
/ Námestie Svornosti/, kde sú fontánky a obelisk z Luxoru. / 23 metrový, z r. 1300 p.n.l/ Akurát to hyzdia dopravné kalamity, ktoré to všetko obkolesujú ...no des.
My sme ale záhrady už nezvládali, tak sme to strihli na námestie metrom.
Keďže sme mali 2-dňový vstup do múzeí, tak sme to chceli využiť a preletieť aj Orangeriu, malinké múzeum, ale s veľkými obrazmi: sú tam „leknové“ výtvory od Moneta, krásne vyniknú v oválnych miestnostiach. Akurát to tento víkend bolo zadara, takže fronta pred múzeom bola asi 100 metrov dlhá.Tak sme sa vpredu spýtali, či nás pustia, ja som vyvalila pupek a bolo. Okrem Moneta je tam aj pár obrazov od Renoira a nejakých impresionistov.
To bol náš definitívny koniec, takže som sa ledva dovliekla na hotel, po sprche sme dali 2 hoďky šlofíka. O osmej večer ma už Robko ťahal na lodičky...
Cesta metrom bola dlhá, 2x prestup, tak sme to stihli na poslednú chvíľu, už sa nám ušli miesta len na dolnej palube. Medzi osmou a deviatou je dobrý čas na cestu loďou, lebo pred deviatou sa v septembri stmieva, a to sa akurát plaví okolo blikajúcej Eifelovky. Cez deň je veža taká normálna, ale v noci je fakt nádherná, vyzerá jak zo zlatej pavučiny. Okružná plavba začínala okolo Ilé de Cité , potom speť okolo Sochy Slobody / taká maličká/ a popod Eifelovku. V noci už bola fest zima, tak sme sa len prešli po dolnej časti Champs-Elýseés , mrkli vysvietený Grand Palace. /budova zo skla a ocele, postavená r. 1900 k svetovej výstave/Tak to bol záver dnešného dňa, na večeru sme sa zmohli kúpiť si fast food u číňana, aj to sme si vzali na izbu.Spali sme jak dve drevá a tajne dúfali, že aspoň posledný deň bude pekne a slnečno.
Nedeľa:
Ráno spŕška nadávok na hmlu, pobaliť veci, hodiť ich na recepciu...smer Múzeum Orsay, ktoré je zaujímavé tým, že je v bývalej budove vlakového nádražia.
V centre je veľká prepojená hala cez 3 poschodia, nad vchodom sú nádherné veľké hodiny. Dookola sú jednotlivé miestnosti s obrazmi.
V dolnom poschodí sú impresionisti a preimpresionisti, stredné symbolisti a moderna, ale to sme už len preleteli, . Je tam aj najväčšia zbierka Van Goghových obrazov po Amsterdame, fakt nádherné, izbička, dva autoportréty, Dr.Gauchet a tak./ Boli tam aj Gaugin, Manet, Monet, Cezanne, Degas, Gauguin, Renoir, Pissaro, Klimt, Delacroix, Millet… Keďže sme mali za 3 dni len vetchých 200 fotiek, tak sme fotili obrazy. Z balkóna je pekný výhľad na Louvre, ale žiaľbohu nemožem povedať, že „viz foto“
Po troch hodinách bol Robko úplne „vyřízený„ a násilím ma vyvliekol von. Tak sme hodili posledný bod programu, Eifelovku...akurát po ceste mal moj močový mechúr zase krízu, tak som úplne červená vletela do prvej kaviarne, keď ma uvidel čašník, ako sa bezradne obzerám po miestnosti, tak bez slova ukázal prstom na záchod...
Konečne sme dorazili pod vežu, výťah je pod dvoma "nohami", tak sme si jednu vybrali, a Robko ma zase / ako vždy/ tlačil dopredu, že "ukáž brucho!"No obišli sme len dvojhodinovú frontu na lístky a mysleli si, že paráda...ale zrada bola v tom, že ďalšia bola vo vnútri na výťah, ktorý šiel len do druhého poschodia, tretia fronta na druhý výťah a štvrtá na výťah dole... Keby som toto vedela, tak ma tam nikto nedostane…a za pekného počasia, tam človek musí prečkať tak 5-6 hodín…no des. Hore sme sa akurát presvedčili, že fakt neni nič vidieť . Akurát sme si pozreli miesta, ktoré sme nestihli prejsť – hlavne ľavý breh Seiny – Invalidovňu, Panteón, ale na Sorbonnu a Luxemburské záhrady už nebolo vidieť. Urobili sme pár "mliečnych" fotiek a pomaly sme sa vliekli na hotel.
Zo zúfalstva sme si v stánku kúpili asi 10 pohľadníc, nech vieme , ako by mali vyzerať naše fotky.
Před hotelom sme si sadli u číňana na jedlo, 14 eurošov, ludry jedne…
Na letisku sme zažili ďalší šok, terminál úplne drsný...keď sme prešli pasovou kontrolu, tak sme zistili, že náš let začnú odbavovať až za hodinu /nevybavujú dva lety naraz/ Tak sme sa motali po obchodoch s batožinou, no haluz. Po odbavení ďalší šok..."čakáreň" jak akvárko, žiadne obchody, ale ani žiaden záchod!!! A asi 30 stupňov a dusno, lietadlo meškalo...Som si pripadala jak v Jerevane, nie jak v Paríži… / možno aj v Jerevane to majú lepšie, aby som im nekrivdila/
Čo dodať záverom...No krásne mesto, ale asi by to chcelo romantickejšie počasie:-)
Komentáře
Okomentovat