ahoooj:-) Tento denník sme si písali počas celej cesty, slúži nám ako malá spomienka na túto úžasnú krajinu... ak je má niekto more času, nech sa páči čítať :-)
V texte je /teda bude :-)/ pár "rozklikávacích" odkazov na zaujímavé stránky.
Enjoy !!!
V texte je /teda bude :-)/ pár "rozklikávacích" odkazov na zaujímavé stránky.
Enjoy !!!
plán cesty:
23.2. večerný Bangkok
24.2 Bangkok /Palác,chrámy/
25.2. most cez rieku Kwai, Tiger Temple,Kanchanaburi
26.2. Národný park Erawan
27.2. Ayuttaya
28.2. Chiang-Mai, mesto, trhy
1.3. Slony, rafting
2.3. Zlatý trojuholník, Laos, dlhokrké ženy
3.3. Chiang Mai, mesto
4.3. Bangkok /Čínska štvrť, zámok Vimanmek,chrámy, vyhliadka /
5.3. Krabi
6.3. Krabi
7.3. Výlet na Hong Island
8.3. Výlet na štyri ostrovy
9.3. Krabi
10.3. let do Bangkoku, večer Khao San
11.3. plávajúci trh Damnoen Saduak
12.3. Bangkok, Wat Mahathat, veget a večer let domov
13.3. Prílet do Viedne, potom do Prahy
kurz meny: 10 Bth = 6 Kč
Naša trasa:
A denník:
21.2.2009
22:10 ešte stále balíme, Robo urval šnúrku na novom baťohu...
23:00 všetko zbalené, jeden veľký baťoh: dvoje športových sandálov, dva šnorchle, dvoje brýlí, dve kozmetické tašky, balíček liekov na všetko / antimalaríka !!!/, jeden sáčok spoďáry a fety, plus tri tričká každý. Druhý malý baťoh na priateľa Lonely Planet a na priateľa foťáčika a celé jeho početné príslušenstvo.
22.2.2009
N: 9.00 , Ostrava Hlavní nádraží, mínus 10 stupňov, sneh, zmrzli sme tam jak cypy.
Praha Hlavní nádraží, mínus 5 stupňov, nákup časopisov /chcela som si kúpiť Vogue, ale stál 350 kč, tak sa R opýtal, či je k tomu aj vibrátor..../¨
Mali sme chvíľu čas , tak sme sa šli zohriať do miestneho sekáču, tak som sa tam hrabala, až ma R zavolal, že mám ísť dozadu, že tam je o 5 stupňov viac /bolo tam asi 120 ľudí a všetko za 5 korún :-) /
R:Najviac ma fascinoval let Praha-Viedeň lietadlo Dash-8-400, Austrian airlines, letuška rozdala kávu a bublaninu 3x4cm a už sme pristávali.
Pivo Grosser za 3,5 euroša bolo super!
Keď si Nika kupovala v parfumérke lesk na pery Clinique,tak na nás kukali jak na zlodejov ...:-)
N:Bodaj by ne, keď tam samé vyfintené letušky v lodičkách a my jak z vesničky střediskovej:-)
Lietadlo mešká, vonku sneží a dávame si druhé pivo.
V lietadle čakáme ďalšiu polhodinu, “de-iceing”, polievajú nás horúcou vodou...štartujeme asi okolo 1.30 ...
Let 10 hodín a tŕpla mi ľavá noha...
V Bankgoku sme pristáli poobede /časový posun +6 hodín/, úplným zázrakom nás nejak nadháňači taxíkov a hotelov na letisku minuli, tak sme šli Airport Expresem č.2 do centra Bangkoku, štvrť Banglamphu. /centrum mesta/
/150 Bth na osobu/
23.2.2009 Bangkok časť prvá
Vystúpili sme z busu, už bola tma. Okolo nás rušná ulica, stotisíc ľudí, horúco, dusno... Nevedeli sme kde je sever, ani juh, aká to je ulica, ani ktorým smerom ísť.
Paráda :-)))
Názvy ulíc buď nevidieť, alebo sú v thajštine... Vybrali sme sa naskusmo, až sme zistili, že ideme úplne opačným smerom, tak sme sa zmorení otočili a šli naspäť.Po polhodine sme nakoniec z mapy pochopili, kde sme, a potom sme už ľahko našli náš vytipovaný Guest House. /New Siam hotel / Nemali ale izby s klimatizáciou, len s ventilátorom, . 520Bth za noc /Fén hučal jak šľak, dusno, únava, spánok naprd.../ Ale inak WC, sprcha, telka.
Večer sme vyrazli na malý prieskum okolia, samozrejme na ulicu Khao San, taký lepší odvar Stodolní:-) Kedysi to bola ulica, na ktorej boli lacné hostely, ale teraz tam su kadejaké inšie veci:-))) Okrem všetkých možných “fejkov”, etno-vecí, vám tam spravia dredy, afro, alebo americký vodičák, diplom z Harvardu alebo preukaz novinára.
Medzi stánkami sa povaľovali znudené a paralyzované psy, tak Robko povedal, že by tu náš Akim mal prísť na stáž....
Večera bola "sweet and sour" s ryžou, ananás v jedle je šťavnatý a mňam...
24.2. Bangkok časť druhá - heslo dňa: "Budha stojící, ležící, spící"
N: Ráno sa nám veľmi do toho hicu nechcelo, tak sme sa trmácali k Palácu, až nás samozrejme odchytil nadháňač tuk-tukov, s otrepanou historkou, že Palác je zavretý, otvoria až popoludní, a že je "Budha day" a vezme nás k sochám stojaceho a sediaceho Budhu, do TAT (Tourist Authority of Thailand - thajské turistické centrum) a do Paláca.
Tak 40 bathov, klasická finta na "zelenáčov", tak reku, čo by sme neskúsili, bude sranda:-)))
Cesta bola adrenalínovka, len sme čakali, kedy nás vysype. Tipovali sme, či nás v medzipauze vezme na diamanty alebo do krajčírstva :-) Nadháňači za to dostávaju od obchodov poukazy na benzín, takže tam vozia každého turistu.
Stojaci Budha bol O.K. /Wat Intharawihan/ sediaceho sme nevideli, lebo bolo zavreté/
V TAT nás taká rázna žienka vystrašila, že vlaky do Chiang-Mai bývajú obsadené, takisto aj ubytko v Krabi, tak sme si objednali nocľahy aj lístky na vlak a bus, takisto aj výlety na rieku Kwai. Povedali sme si, že sme už trochu pohodlnejší :-), takže zaplatíme o pár sto Bathov viacej, ale ušetríme tým kopu času.
/ Nakoniec sa ukázalo, že ubytko v Krabi až taký problém nebol, ale s lehátkovým nočákom do Chiang-mai je to horšie, ten je naozaj vypredaný dva týždne dopredu/
V Chiang-Mai a Krabi uvidíme, kúpime si niečo na mieste...
Konečne sme vyrazili k Palácu a borec na Tuk-tuku zastavil v krajčírstve:-)))
Tak sme sme sa opýtali, čo to stojí a odporúčali sa...Myslím, že pochopili, že my dvaja vandráci si žiaden oblek nekúpime...:-)
V Paláci vstupné 350 Bth, Robko to charakterizoval "Majstrovstvá sveta v gýči" :-)))
Hlavnou atrakciou Paláca je chrámový súbor Wat Phra Kaeo, kde je v "bote"- v hlavnej swätyni - uložená vzácna malá soška smaragdového Budhu, ktorý vlastne ani nieje zo smaragdu, ale z nefritu.
Zlatá chedi - niečo ako vežička - Phra Si Rattana Chedi údajně obsahuje časť hrudnej kosti Budhu. Okrem tejto časti sú v Paláci aj novšie budovy, prebieha tam aj výmena stráží.
R : V Paláci som za depozit 100 Bth vyfasoval nohavice, aby moje lýtka nepohoršovali Budhu. Samotná architektúra asi vyrazí dych každému... Paláce vyblýskané, z drobných zrkadielok, lesklé škridle, samí démoni s bielymi a zelenými xichtami, farebné a zlaté stĺpy... Do toho bonsaje, orchidee, jazmín. Stále som fotil, akurát som mal pocit, že stále fotím to isté. Občas sa mihol nejaký "chudobný" mních, ktorý vytiahol spod oranžového plášťa mobil alebo foťák.
Po prehliadke som vrátil gate a vyrazli sme do Wat Pho, vstupné 50 Bth, socha skláňajúceho sa Budhu, 46 metrov dlhá...A to sme fakt čumeli !
N: Wat Pho je vlastne velikánsky komplex chrámov, svätýň a vežičiek a kadečoho iného...V hlavnom chráme je cez celú dlžku položená obrovská zlatá socha Budhu. Akurát slovo "skláňajúci sa", no neviem, on totiž leží na boku, podopiera sa rukou, má zvláštny výraz v tvári a vyzerá jak Robo s pivom, keď pozerá telku. Najkrajšie má nohy, je tam 108 perleťou vykladaných obrázkov. Po hodine obchádzania skoro identických svätýň, kde v každej bol skoro rovnaký sediaci zlatý Budha, sme nevedeli, či sme v polovici, na konci, alebo už točíme druhé kolo...
Pred sochou Budhu sa nesmie stáť, take sme tam kolenačkovali, dávali bacha, aby naši nohy nesmerovali k Budhovi, odkladali si topánky do poličiek /ktoré sú zvlášť pre cudzincov a zvlášť pre Thajcov/ Akurát jeden borec, čo "strážil" dodržiavanie všetkých náležitostí, si v chráme veselo a nahlas púšťal rádio...
Vonku sme riešili, kam ďalej /na hotel alebo do ďalšiaho watu.../ Hneď to využil tuk-tukár, tak sme mu povedali, že stojacieho Budhu sme už videli... Vybrali sme sa
k rieke, vyskúšame aj tento druh dopravy...
Kým sme pochopili systém, tak nám minimálne dve lode ušli:-) lebo to sú také fukoty...loď prirazí, borec hodí lano, ľudia popreskakujú sem a tam, borec vezme lano, preskočí a pláve preč. Celý proces päť sekúnd. Jo, a molo na plavbu po rieke je iné ako molo na druhú stranu.
Cesta domov "brutálnych" 18 Bth.
Na večeru sme sa dali zelené kari s ryžou a kuraciu polievku s kokosovým mliekom.
Je to strašne, ale strašne dobré, je to hotové za 8 minút a stojí to celých 150 Bathov za oboch.
R: Večer sme vyskúšali "spicy papaya salad" čašníčka s rovnátkami sa culila na Niku, či chce middle alebo strong. My že jasnééé, middle, len nevieme, či to pochopila, alebo si neviem predstaviť ten strong:-) Štípalo to tak, že sme mali lokálnu anestéziu úst, jazyka, Nika až po uši. Ani sme to nedojedli. Dali sme si aj Mai Thai, perfektný miešaný nápoj, ktorý chutí úplne inak, než u nás.
N: Bežný bar, alebo reštaurácia je v Thajsku v dolnej časti domu na koloch, všade bambus, prútie, hlinené črepníky, krásne kvety, z pergoly visia kvetináče s orchideami, samí božikovia, sošky slonov, "spirit houses", minijazierka s leknami, minifontánky, visiace mušľové závesy, večer svietia papierové lampióny s čínskymi motívmi. A pri jednom pive možte sedieť /poprípade ležať na ratanovom "miniletisku"/ aj dve hodiny. Akurát pivo je tu drahšie než jedlo. /cca 80 Bth za 0,6l/
R: Večer sme sa vybrali loďou na Wat Arun , stavba v kmérskom štýle, veľmi pekné, akurát už bolo zavreté / Waty - chrámy – sú otvorené len do 17.00/
Cestou naspäť som chvíľu vyberal pohľadnice, molo bolo asi 30 metrov od nás, ale loď tak rýchlo vymenila pasažierov, že sme to nestihli, aj keď sme bežali...
N:No nielen Tuk-tuky sú rýchle jak ďas:-)
Večer sme šli len tak na prechádzku, ale k Palácu sme nedošli, je to dosť ďaleko... Tak sme sa poprechádzali len pomedzi ulice , pred Kráľovským poľom bol trh miestnych, kde sedeli na zemi a predávali úplne všetko...staré topánky, rozbité mobily, nabíjačky, časti PC, myši....aj tak sme potom trochu blúdili, kým sme došli na Khao-San. Dali sme si spring rolls, to sú také roličky akoby z lístkového cesta, plnené kadečím /ryžou, nudlami so zeleninou.../ Robo si dal aj thajské nudle, oni to tam majú tak srandovne nachystané, veľká panvica s priemerom 50 cm, sklopená dole, v hornej časti sú kopky roznych nudlí, ryžových i cestovinových /, v dolnej časti je olej, kde posmažia zeleninu s niečím a stiahnu si tam zhora tie nudle. Ochutí si každý sám, drtené kešu oriešky, krevetky alebo čili papričky...18 korún za porciu . Zatiaľ sme anafylaktický šok nedostali...
R:Smog je tu ale riadny...Policajti nosia rúšky, najlepší bol jeden tuktukár, čo mal na držke rúšku a popod ňu veselo fajčil...
A všetci pijú malé pivá, tak na nás vždy tak divne pozerajú, keď si Nika objedná 0,6 l...
25.2.Prvý deň na rieke Kwai
N:Dnes v noci som spala lepšie, asi si zvykám na to dusno a rámus z ulice. Ventilátor sme vypli, lebo hučal príšerne...Narvali sme vaky, posadili sme sa k raňajkám a čakali na mikrobus, ktorý nás vezme na kúpený výlet. Čím dlhšie maskot nechodil, tým viac hrozných scénarov sme vymýšľali./Že pobočka TAT bola falošná a my blbci sme prišli o naše vreckové/. Našťastie nakoniec dorazil a nastúpili sme k parte mladých angličanov a austrálčaniek.
Trvalo asi 45 minút, kým sme sa vobec dostali z Bangkoku. Bavili sme sa na "prícestných" obchodíkov, kde predávali umelé zvieratá /hlavne slony, kravy a vychrtlú hydinu/ a obchody s oltárikmi, bielymi a zlatými "spirit housami" na nožičke. Pripomínalo mi to poľské obchody so záhradnými trpaslíkmi a ratanovým nábytkom. Všade sú tiež velikánske prečačkané oltáre s obrovskou fotkou kráľa a kráľovny. Jo, a z našich obchoďákov sme tu videli len Tesco. Jazdia tu najviac Toyoty /veľké pick-upy/ a Isuzu.
R : Po príchode do Kanchanaburi sme si pozreli cintorín, kde boli pochovaní vojaci z druhej svetovej vojny, ktorí zomreli pri stavbe železnice smrti. /Z busu si nás vyzdvihol taký mladý vysmiaty rákosníček/. Potom zastávka vojenské múzeum /nebol naň čas/ a most cez rieku Kwai, ktorý sa kupodivu páčil aj Nike.
Potom sme šli na zastávku železnice smrti, cestovali sme pár zastávok s miestnymi obyvateľmi vo vlaku tretej triedy. Ľudia sa na nás usmievali, výhľad z okna bol úžasný, strmé kopce, thajské dedinky, pralesy, banánovníky...
Po pár zastávkach nás odviezli na obed, bol zase výborný, po obede šťavnaté ananásy a melóny.
Jeden Anglán furt kecá a lezie nám na nervy...
N: Ja som teda ten most nejake extrémne netúžila vidieť, ale nakoniec sa mi to veľmi páčilo, hlavne, keď som sa o tom niečo dozvedela. V rannej hmle vyzeral krásne, a hlavne tam ešte neboli mraky turistov, tak to malo svoje čaro !
Cesta železnicou bola brutus:-) Medzi domorodcov /boli skromne oblečení, ale nikto nebol špinavý a nesmrdel, hlavne teda od potu, jak my:-)/ sa vmiesili turisti v drahom oblečení s foťákmi, mi to bolo normálne trápne. A oni boli ešte milí, pustili ženy sadnúť, osmievali a z vlaku nám mávali.
Obed, servírovaný v "plávajúcej" reštaurácii , bol super. Bambusové výhonky, kešu oriešky, mňam. Hlavne tu ananás chutí jak ananás a človek zje aj ten stred, ktorý sa u nás nedá ani požuť.
R: Pri obede ku mne prišiel vyrehlený sprievodca a povedal: "Jedz, tigre sú hladné!"
A potom, že to je špeciálna omeleta zo sloních vajec :-) V polievke boli také chuchvalce z tofu, tak povedal jednej angličanke, že to sú "monkey brains". My sme sa začali rehotať ona na to úplne sucho, že "I love monkey brains!"
Po jedle busom do Tiger Temple, kde sa kedysi mnísi začali starať o tigrie mláďatá, ktorým pytliaci zabili rodičov, postupne aj o iné nechcené domáce zvieratá. Vstupné 500 Bth bolo viac než v paláci, my sme to mali v cene výletu. Areál je celkom veľký, tigre majú poobedňajšiu siestu, jeden zamestnanec vzal foťák, druhý vzal ruku a začala fotografická prechádzka.
Jak povedal náš ukecaný angličan " ..this was a crap..."
Cestou na večeru sme sa ešte zastavili pri jednom vodopáde.
N: No, to fakt.jedni chlapci v denníku písali, že to tam bolo super, chodíš s tigrom na vodítku. A teraz je z toho komerčná trapošina. Možno až dokončia tie "umelé" vodopády a ostatné výbehy pre diviaky, kozy, ovce a divé kone, tak tam bude celkom fajn safari :-)
Navyše, kto mal tielko bez rukávov, musel si kúpiť u nich triko, nemali žiadne na požičiavanie. Takže pár rodín tam bolo dosť rozčarovaných, keď zacvakali 2000 Bth za vstupné a 1200 Bth za trika:-) / aj keď to tak nevyzerá, je to "wat"/
R: Po perfektnej večeri sme nasadli do long boat – dlhý motorový čln, a proti prúdu sme si to hnali do nášho domčeka na vode.
Izba bola skromná, ale s klímou, bambusové plávajúce lehátka, bar a thajské pivo. /Singha je najlepšie:-)/
N: Keď sme šli po rieke, tak mi to pripomenulo scénu z filmu Anna a kráľ, fakt krásne.Ubytko je srandovné. Vnútro obložené tapetami zo slamenej mozaiky, posteľ tvrdá, matrac asi tiež zo slamy:-) Kúpelňa mala nerezovú podlahu, splachovalo sa smradľavou vodou z rieky, pod sprchou diera, ktorou vidieť tiecť rieku :-)Klimča ani nebola potrebná, o polnoci sme ju vypli a ešte aj chladno bolo..
Večer sme sa všetci poschádzali na "plávajúcom" bare, ukecaný angličan ešte furt rečnil, tak sa to celé hojdalo, že som tam zaspala...
26.2. - Druhý deň na rieke Kwai
N: Po raňajkách sme zase naskákali do mikrobusu, smer národný park Erawan, kde tečie prítok rieky Kwai cez skalnaté útesy a vytvára 7 vodopádov s jazierkami.Po kľukatej ceste sme sa tam asi po hodine dostali, náš vyrehlený sprievodca nám povedal, že máme čas do 12:30 alebo presnejšie do 11:90, a R. mu na to: "alebo do 10:150 ! "
Potom nám ešte vysvetlil, čo, ako a kde, a upozornil nás, že "You can see my brothers there" /žeby tým myslel opičky ??? :-)/
Pred druhým vodopádom bol prístrešok, kde sme museli zložiť zálohu 10Bth za každú plastikovú fľašu a takisto sme museli zapísať ich počet...A ešte nás pri vchode fotili, keby sme sa náhodou stratili...:-)/
Výstup nebol náročný, ale zapotili sme sa, bolo tam vlhko. Cestou dolu sme videli opičky, jednu veľkú a asi štyri mláďatká, potom sa šplhali po liane ponad vodu. Okúpali sme sa v "trojke" a "štvorke" - tam sa dalo aj šmýkať, kameň bol od tých zadkov celý vyleštený:-)
V jazerách bolo strašne veľa rýb, keď človek vojde do vody, tak ani náhodou, aby sa "rozpŕchli" ako všetky normálne ryby...oni si plávu, a keby sa dlhšie človek nehýbal, tak ho asi aj ohlodajú zaživa.
Erawan je asi ako Plitvice, akurát je tam asi 5x lacnejšie vstupné /200Bth/, v jazierkách sa dá kúpať a vonia tam nádherne, exoticky .
V "trojke" som vyliezla na kameň, za ktorým bol malý výklenok a voda padala okolo mňa. Tie ryby vyskakovali oproti padajúcej vode meter a pol vysoko, bola to fakt sranda. A prúd vody mi zroloval plavky, tak ešte trochu a aj striptýz by bol:-)
R: Cesta bola len udupaná hlina, drevené pozbíjané mostíky a rebríky, nám sa chodilo dobre /reklama na obuv Keen:-)/, ale japonky po kameňoch skákali v lodičkách. Cesou naspäť nás pobavili opice, a žiadna nám nič neukradla:-) Okúpali sme sa, prezliekli a zase mikrobusom do "plávajúcej" reštaurácie.
N: Tentokrát "obyč" rizoto, angláni ohrňovali nos, vyšli "až" po dvojku a potom sa dole napchávali vo fast foode... Teda aby som mu nekrivdila, pár infošiek o trekkingu na severe a o ping-pongu na Khao San stálo za to:-)))
Po obede nás zase podelili do mikrobusov, niektorí ešte pokračovali na ďalšie "atrakcie" , nás naložili na smer Bangkok a odviezli sme sa na železničnú stanicu Hualamphong. Bolo tam asi milión ľudí, z toho polovica sa váľala na zemi pomedzi batožinu. Našťastie tam bol informačný stánok, kde nám poradili, aké nástupište, atď. Cesta do Ayutthaye stála 70Bth a mala trvať niečo cez hodinu.
Vlak bol celkom čistý, ale ošarpaný, ventilátory síce fachčili, ale my sme sa aj tak potili jak teľce...
Thajci sedeli v dlhých gatiach, košele s dlhým rukávom, poprípade ešte sveter, im určite odumreli potné žľazy. Museli z nás mať fest srandu, takí bieli, s červenými fľakmi a lesklí od potu:-) Robko nadáva, že máme 25 minút meškanie, a ešte sme nevyšli z Bangkoku a už štvrtý krát stojíme:-) /Inak cesta trvá hodinu a pol, z toho celú hodinu cez Bangkok:-)))/
So mnou sa pre zmenu urvala sedačka, pani vedľa spadlo posúvacie okno, a keby tam mala prsty, tak jej ich urve jak gilotína.
R: Momentálne zase stojíme, ale nieje to zastávka, ale križovatka, stojíme na červenú a dávame prednosť tuk-tukom !!!!!!!
N: Okolo 20:00 sme dorazili na pochmúrnu stanicu, volali sme do nášho rezervovaného hotelíka, pani nám povedala, že si máme vziať tuk-tuka, že nám ho zaplatia.Tak sme sa chvíľu s tuktukármi dohadovali, až sme pochopili, že tu sú asi drahší než v Bangkoku a vycalovali sme 60 Bth. V Ayutthai jazdia také "kabrio" pick-upy, ktoré majú po oboch stranách lavičky a odvezie sa tam 6 ľudí, niekedy aj viac :-)
Hotelík sa volal Moradok Thai, bol úžasný a blízko centra.
Naša domáca bola veľmi milá a ochotná vráskavá, tmavá, malinká žienka, izba slušná, aj s klimčou.
Večer sme sa prešli, ale bolo to tam celkom málo osvetlené, takže sme ani nedošli do centra a najedli sa na trhovisku popri ceste.
Robo klasika, kuracie s ryžou, ja som zavalašila “sea food soup, not spicy”, no neviem, či rozumeli, ale spicy to bolo fest...
Doniesli to v takom plechovom kotlíku, dole bol plameň s voňavým olejom, po obvode kotlíka bol žliabok a v ňom zázvorová polievka s mušľami na dlaň veľkými, chlpatými krevetami, kúskami chobotnice , kalamármi, a inými čudesnými stvoreniami. Tak som sa zapotila, kým som to všetko odškrupila, ohlodala, urobila binec po stope, Thajci sa na mne zabávali :-)
Ale znecitlivené som mala len pery a jazyk, po uši to nedošlo... To celé za 140 Bth. V obchode sme si kúpili dve fľaše piva a zaľahli s nimi do postele...
27.2. Ayutthaya
Spalo sa super, raňajky v altánku pred hotelom, potom pár mailov domov a pred 10.00 sme vyrazli do centra. Ayutthaya je bývalé kráľovské mesto, /v poradí druhé, úplne prvé bolo Sukhottai/, historické centrum je ohraničené riekou a je pomerne rozľahlé.
Človek si musí vybrať čo chce vidieť, pretože watov je tu neúrekom... /inak je možnosť objednať si Tuk-tuka na celý deň, podľa dohody tak 800 Bth, alebo jednotlivé jazdy cca 100Bth, hodina čakania 200 Bth/
Začali sme "rezko", hneď za rohom od nášho ubytka, asi 20 minút peši je Wat Mahathat zo 14.st., zbytky chrámu v kmérskom štýle, vežičky z tehličiek, torzá rozličných Budhov, a z fotiek notoricky známy "koreňový" Budha. V meste bolo veľa chrámov zničených Barmáncami v 17. a 18.st. Hic tu bol horší než v Bangkoku a po hodine sme boli kompletne mokrí.
Pokračovali sme ďalej, Wat Ratburana sme pozreli len zvonku , doplazili sme sa cez park s jazierkami až ku Wat Monghon Bophit, je modernejší, biely, so zlatými ozdobami, je tam 15m vysoká bronzová socha Budhu z 15.st.
Chceli sme sa trochu spamätať z toho pražiaceho slnka, tak sme dnu chvíľu posedeli a sledovali ľudí, ako robia podivné veci...Napríklad kľačiac pred Budhom vzali do rúk taký plechový tubus, v ktorom boli očíslované paličky. Začali s ním natriasať, ako keby šejkovali Mojito, až sa im vystrčila jedna palička, potom si šli k pultíku, na ktorom spal chlapík a kúpili si nejaký papierik , ktorý potom zaujate čítali. Asi tam bol nejaký horoskop...
Hneď vedľa je ďalší chrám, Wat Phra Si Saphet, bývalý kráľovský palác, veľmi rozľahlý a nádherný, zase z "tehličiek", zbytky múrov, výklenkov, veží, v jednej bola malá svätyňa, pri ďalšej /pri nej som sa akurát fotila/ len smrad, odpadky a pískajúce potkany.
Pokračovali sme smerom k rieke, po ceste Wat Thammigarat, nijak zvláštny, zastavili sme sa ale zase pri "príbytku duchov", /anglicky "spirit house"/, sú skoro všade, pri rodinných domoch, pri každej reštaurácii, sú to vlastne akoby malé maketky watu, na podstavci a na nožičke, veľké tak 1-2 metre, biele, červené, ozdobené, pozlátené, a pod. Vyzerá to ako luxusnejšia vtáčia búdka :-) Vo vnútri sú sošky božikov, a pred nimi mištičky s jedlom, ktoré sa každé ráno vymieňajú, niektorí "šťastlivci" majú komplet menu, misku s ryžou, mäsom a omáčkou, miska so šalátom, pohár vody, pohár vína...
A úplní frajeri tam majú aj plastikový model televízie, plyšové hračky, alebo v Erawane boli asi ženské "duchyne", tam mali zrkadielko, lesk na pery a troje šiat v skutočnej veľkosti...Potom tam samozrejme nechýba kytička s lotosovými kvetmi, orchideami, voňavé jazmínové girlandy a črepník s vonnými tyčinkami v popole. V Lonely Planet popisujú, že ľudia majú tie "spirit housy", aby zlí duchovia nepobývali v ich dome, ale nasťahovali sa do toho malého...preto sa im o domčeky a o stravu a všetko ostatné tak starajú...
Ale Thajci nám povedali, že to nieje až tak pravda, tie dary a tá starostlivosť je preto, že veria, že všetko sa im potom vráti v ďalšom živote. To platí samozrejme aj o mníchoch, tí jedia len to, čo dostanú od ľudí, preto pri watoch predávajú niečo podobné ako u nás darčekové koše, s tým rozdielom, že oni nemajú prútené koše , ale plastové vedrá, ktoré obsahujú napr.aj hygienické potreby:-) Tak som sa rozkecala:-)
Takže došli sme až k Wat Naphramen, z ktorého Barmanci odstreľovali mesto, je až za riekou, šli sme cez most.Je tam zaujímavý vyrezávaný drevený strop a zase sediaci zlatý Budha...Tam zas robili iné čudné veci... Najprv vzali medzi dlaňami spojené ruky asi dve vonné tyčinky a lotosový kvet /vlastne len púčik kvetu, rozkvitnutý sme videli len umelý :-(/, potom sa modlili, potom šli k soche Budhu / niektoré sošky Budhov sú pokryté zlatými šupinkami/, vzali štvorček papierika, odlúpili šupinku /závisí aj, z ktorého miesta sochy, má to asi aj nejakú symboliku/, papierik skrčili a hodili ho do misky pred ním....
Všetko je samozrejme ovešané voňavými girlandami z dobných jazmínových kvietkov.
Po troch hodinách sme boli totálne "uwatovaní", zbalili sme tuk-tuka a za 100Bth sa odviezli do nášho hotela na obed.
Poobede sme ešte vyrazili do vzdialenejšieho Wat -YAI Chaimongknon /obe cesty tuk-tukom, po 80Bth/ Aj tu bol "skláňajúci" sa Budha a krásne štvorcové nádvorie, ktoré lemovali desiatky rovnakých Budhov s oranžovými šerpami, vstupné 20 Bth.
R: ležiaci Budha bol biely, a mal "len" 19 metrov-)
Všade nádherné rozkvitnuté stromy a hrozne horúco.Opäť ma fascinovali Japonci v lakovkách a Japonky v lodičkách.
Vo Wat Mahathat /ráno/, sme sa priplietli ku skupinke so sprievodkyňou. Zastavili sme sa pri dvoch ženách, čo hrabali lístie a mali na sebe takú kuklu so šiltom... Jeden turista sa opýtal, či im v tom nieje horúco a sprievodkyňa odpovedala, že ich ochladzuje studený pot, čo sa pod pokrývkou hromadí. Ja som si tie ženy odfotil a zrazu jedna dala dole šatku , začala niečo thajsky kvákať a ukazovala na Niku. Sprievodkyňa nám pretlmočila: "She said you are beautiful"...to akože Nika:-)))
N:Neuveriteľné, že ?!?!? :-)))Tak som na ňu vycerila rovnátka, nech si nemyslí:-))))
Večer nám pani domáca uvarila thajské špeciality za smiešnu sumu,tak sme posedávali v altánku, kukali na gekonov lezúcich po strope, popíjali pivko, prisadol si k nám starší pán, Angličan, ktorý tu už žije 3,5 roka, je na dochodku, učí angličtinu a predtým mal v Londýne thajskú reštauráciu. Tak sme pokecali o ľuďoch, zvykoch, o živote...
Rozprával nám, že sa učí thajsky, ale rýchlosťou dve slová za týždeň, je to dosť ťažké....nemajú interpunkciu, neodeľujú vety, slová sú jednoslabičné, často odvodené slová skladajú aj z troch...Napríklad slovo šofér je zložené z troch: človek riadiaci auto :-)
Takisto nám potvrdil , že paličky s číslami sú horoskopy a že príbytky duchov "pracujú" na princípe "dopraj a bude ti dopriané"...
Naša domáca mala každé ráno asi viac práce s obhospodarovaním "virtuálnych" obyvateľov domu, lebo okrem nás tam bývali už len dvaja hostia a spirit housy mala tri:-)
Rozlúčili sme sa a odviezli nás na stanicu, vlak mal mať odchod o 21:00. Najprv meškanie do 21:45, potom za nami prišiel sprievodca a prepísal nám lístok na 22:15...to už sme polihávali na lavičke... Po chvíli prišiel zase, že " d tlein is bloken!"...a práve mi to prepísal na 23:45...
N: Robko je značne nervózny / ako jediný z tridsiatich ľudí na nástupišti/ a stále pobehuje po stanici, takže hneď ako príde nejaký vlak, sprievodca ho chodí z vlastnej iniciatívy informovať: "No Chiang Mai!!! " a vyrehlený jak rezanka...
Tak sme sa smiali, nech aj nám dá z toho, na čom fičí :-))))
R: Vlak nakoniec prišiel, klíma fachčila naplno, takže Nika premrzla a musela spať v mikine. Mne sa spalo fajn, postele boli v pohode, aj keď úzke. Tá spodná vznikne spojením dvoch sedadiel oproti sebe a vrchná sa vyklopí zo stropu, "zábranou" proti spadnutiu sú dva vetché kožené popruhy mezi stropom a okrajom postele. Vo vagóne tak spí asi 40 ľudí a oddelení sú len závesmi.
N: Spalo by sa dobre, keby tam nebola zima jak v ruskom filme.
Takže smer Chiang-Mai...Pre thajcov to je zaujímavé mesto, hovoria o ňom s rešpektom /na rozdiel od Bangkoku :-)/ Má asi 160 00 obyvateľov. No uvidíme.
28.2. Chiang Mai
Namiesto rána sme dorazili až na obed, na stanici stepoval borec s tabuľkou "Mr.Robert". Naskočili sme do tuk-tuka a frčali do guest-housu.
/Je to tu o dosť lacnejšie než v Bangkoku – s A/C 320 Bth, s ventilátorom 280 Bth/ Recepčný nám hneď hodil ponuku výletov, tak sme si dva kúpili...Ešte sme si dali vyprať hadry a konečne poobede vyrazili do mesta.
Centrum mesta nieje až tak veľké, zdá sa mi menšie ako v Ayutthai, má tvar štvorca a je obkolesené zrúcanými hradbami. Samozrejme základ prehliadky mesta sú waty:-) Tu sú zase zaujímavé tým, že sú z dreva. Cestou nás samozrejme každých 5 metrov oslovovali tuk-tukári, ale peši sme to mali všetko blízko. Akurát sme sa teda dívali, kde sú tie hory, no nikde nič, všade hmla...:-(
Začali sme tým najstarším, Wat Chiang Man, sú tam dve slávne podobizne Budhu, jeden krištáľový, 1800 rokov starý, druhý reliéf, údajne 2500 rokov starý, oba sú tak 20 centi veľké...
Hneď vedľa je Wat Chedi Wang, to je v podstate zase komplex chrámov, svätýň a príbytkov mníchov, kde žijú, starajú sa o chrám a záhradu...Bol tam aj taký priestor so stolmi a slnečníkmi, tam posedávali a klábosili, vedľa bola tabuľka, že "Monk chat" a pod tým témy...:-)
Uprostred celého komplexu bola chedi z r.1441, ktorej chýba vrchná časť a dookola boli slony /teraz je tam už len jeden na južnej strane, ďalších päť je z betónu...
Vo výklenku na východnej strane kedysi "sídlil" smaragdový Budha.
Posledný Wat dnes – Wat Phra Singh, tiež modernejší, biely, bolo tam veľa mníchov, stihli sme ich pri večernej modlitbe.
Vrámci toho, že treba ochutnať všetko, dala som si šejk z kokosového mlieka, ale veľmi mi nechutil...naopak mangový bol úžasný a spolu s ananásovým som ho pila každý deň. Dali sme si na ulici jahody,mali divnú chuť, tak sme zistili, že ten biely prášok, ktorým ich posypali, obsahoval soľ.../Oni soľ dávajú aj do šejkov z ovocia.../
Večer sme vyrazili na sobotný bazar, náš "domáci" nám poradil, že je lepší než notoricky známy Night bazar. A fakt že hej, bolo sa na čo dívať !!! ...plno stánkov s etno vecami,ručne maľované slnečníky, bižutéria od výmyslu sveta, šatky, kabelky, pouliční jedlá, ovocie, krásne lampióny, všade slepí muzikanti.Tento bazar je aj v nedeľu , ale zas na inej ulici, stánky sú prenosné, alebo sú veci poukladané na zemi...Dali sme si také akoby taštičky s cesta podobného lístkovému, vo vnútri boli plnky z mäsa a kari ,viacej druhov. Potom dezert, to bola taká akoby lodička, poskladaná z banánového listu, v ňom sladká ryža s niečím chrumkavým, bolo to výborné. Veľmi sa mi páčili tie ich rozličné mištičky, podnosy a kornútky z banánových listov. Jeden borec tam z nich dokonca robil aj klobúky...Už sme boli fest prejedení, ale sushi sme odolať nemohli...:-))) Večer sme zaľahli konečne do normálnej postele a s obavami čakali, či to bez klimatizácie vydržíme, ale bolo to v pohode.
1.3.- Výlet na slony a plte
N: Ráno naklusala asi 1,5m vysoká 150-kilová čašníčka a kuchárka v jednej osobe, mrkla na Roba, pomädlila ruky, a spýtala sa: "How would you like your eggs?" Robo sa v prvej chvíli zatváril dosť vystrašene, ale potom to pochopil, že mu nechce ublížiť...:-)))
Samozrejme, táto otázka sa opakovala každé ráno a každé ráno sme sa na tom pobavili...:-)
R: Po raňajkách si nás vyzdvihol sprievodca Sammy, v minibuse už sedeli tri vysmiate američanky Ashley, Mary a Jordan. Sympaťáčky, príjemná zmena po suchých angličanoch:-)
Asi po polhodine sme dorazili k slonom, z drevenej "plošiny" sme nasadli na vetché sedadlá, "vodič" slonov - mahaut - zavelil a hurá do pralesa. Náš mahaut celý čas vydával nejaké škrekľavé a piskľavé zvuky a miestami sme nevedeli, či to bol on, alebo slon na niekoho stúpil :-) 3x sme zastavili pri plošine, kde baba predávala po 20 Bth banány pre slona, tak sme samozrejme museli kúpiť, lebo slon už bol naučený, že ďalej nejde a stále k nám otáčal raťafák. Ďalší expert nás cestou vyfotil a len čo sme zliezli zo slona, ponúkal nám aj zarámovanú fotku v obale za 100 Bth. Bola pekná, tak sme si ju vzali... Biznys je biznys :-)
Inak "řízení" slona je dosť drsné, chlapík ho mláti takým kovovým hákom medzi oči. Predpokladám ale, že slon tam má veľmi hrubú kožu a lebku, takže to až tak necíti... Kopec bol strmý, museli sme sa fest držať, aby sme nespadli, jeden turista kričal "Ooh my God" a mahaut na to: "Ooh, my Budha!"
Cestou busom sme pri ceste videli okolo domu pobehovať malé sloníča s futbalovou loptou, tak Američanky začali tak nadšene výskať, že "baby elephant", až Sammy musel zastaviť na fotku :-)
Po slonoch sme boli pozrieť nejaký vodopád.Nika vliezla do vody, ale na mňa bola dosť studená...ale fotilo sa dobre :-)
Nasledovala dedinka Karenov, kde miestne ženy tkali šály, látky a iné suveníry, tak sme omrkli, ako tam žijú...
Potom nás odviezli na obed, zase super kuracia, zázvorová polievka s tofu z kotlíka a ryža s mäsom, ako dezert šťavnaté ananásy a melóny. Zrazu sa strhol nejaký krik a miestna pani bežala do domu po chlapa, na skale sa slnil krásny dlhý zeleno-biely had. Tak som ho odfotil, pribehol maník a ubil ho palicou. Ashley na protest odišla do minibusu a frflala popod nos "World needs poisoneus snakes!!!"
Ďalší bod programu, rafting na bambusových pltiach. Plte sú zvláštne, asi meter a pol úzke, asi 10 metrov dlhé, vpredu stojí pltiar s palicou, na konci ja s palicou a medzi nami Nika. Na plti sme stáli, nohy po členky vo vode, rieka síce nebola nejak "dravá", ale miestami to hádzalo:-) Na rieke sme stretli veľa Japoncov, ktorí blbli, špliechali sa, alebo sedeli na brehu, nohy vo vode a robili si piknik.
Jo, a videli sme "lady boya", to je normálne chlapec, s make-upom, ženským účesom, chlapské šaty ale so ženskými ozdobami, nieje to transvestita, ale proste "lady boy" :-))) Sú aj takí, čo lákajú chlapov a potom ich okradnú, ale inak keď sme si to začali všímať , zistili sme, že ich je plno. A k tejto "téme" predávali aj tričká s nápisom "Same, same, but different"...
N: Sloni boli fajní...Náš stále vyvrátil chobot dozadu a škemral o banány, pritom na nás funel teplý vzduch.Keď nám už banány došli, tak mu mahaut fúkol do chobota, že už nemáme... Mal veľkú silu, vytrhol stromček aj s koreňmi, lámal bambusy...
Dedinka Karenov nič zvláštneho, pre Američanky možno zážitok, ale ja som sliepky s kuriatkami, prasa s prasiatkami, šopy a krosná videla aj u našej babky na východnom Slovensku:-) Tak sme nakúpili ručne tkané šály a domorodkyne sa potešili...
Rafting bol prča, teda, rehlili sme sa jak malé deti:-)))
Domorodci sedia na bambusových mólach, jedia, pijú, hrajú na gitare, deti sú vo vode, špliechajú na turistov, vykrikujú, poprípade sa kúsok prevezú...
Práve sedíme po nákupoch na Night market, teda dost o ničom to bolo...V stánkoch samé fejky, komerčné haluznosti, sem-tam niečo etno... Hádzali ceny trikrát vyššie a potom to predali aj za tretinu....ešteže sme včera videli, koľko to tak normálne stojí, inak by som ani nezjednávala:-)
Dala som si kuraciu polievku s kokosovým mliekom, paradajkami, zázvorom, petržlenovou vňaťou a pórom, je úžasná!!! Konečne jeme a nepozeráme na cenu. Cena za večeru v reštaurácii asi 180 Kč... V Chorvátsku sme za takú platili 30 euro...
Zase bar v spodnej časi domu na koloch, ozdoby z teakového dreva, bambusu, tapety zo slamenej mozaiky, krásne papierové maľované lampióny, závesy a lustre z drobných mušličiek, ozdoby upletené z banánových listov, /napr.origami zavesené na šnúrkach/, kvety, visiace orchidee, jazierka s rybičkami, stovky vonných tyčiniek zapichnutých v hlinených črepníkoch s popolom ...
Tak sme posedeli, pojedli, popili, pokecali...
2.3.- Výlet na Zlatý trojuholník
Ráno sme mali odchod už o 7.00, náročný deň, veľa "atrakcií" a 7 hodín strávených v buse...No uvidíme... Mám veľké obavy...
Prvá zastávka hot spring /horúci prameň/, 80 stupňov. Okolo samé stánky a miestne ženy doň spúšťajú košíky s drobnými prepeličíme vajíčkami /thai business :-)))/
Ďalšia zastávka – White Temple – Wat Rong Khun, starý asi 5 rokov, nedokončený, dielo uznávaného thajského súčasného umelca, ktorý si stavbu z väčšej časti financoval sám.
N: Neviem, či si mám o ňom myslieť, že bol krásný alebo gýčový :-))) Vyzeral ako
zo šľahačky, posypaný striebornými plieškami.
R:Asi po ďalšej hodine jazdy sme zastavili na brehu rieky Mekong – v zlatom trojuholníku,hraničí tu Thajsko, Laos a Myanmar /Barma/ a zlatý sa volá preto, lebo každý štát mal inú menu, takže za ópium sa platilo zlatom.
Uprostred rieky bol No Man´s Island, asi 150 x 20 m, kde sa menili "zásielky" , celý proces výmeny trval maximálne 20 sekúnd.
Potom nás loďkou vysadili na ostrove, ktorý patrí Laosu. Tam nás obkolesili žobrajúce deti, a dokola zase úplne rovnaké stánky ako v celom Thajsku...Za zmienku stojí len miestna snake "whisky", vo fľaši pláva mŕtva kobra. Jo, a mali tu aj whisky "Johnie Worker" :-)
N: No fakt, návšteva Laosu mi teda k životu nechýbala...Hlavne, keď som videla domorodca, jak za chatrčou mydlí a leští brutálnu Toyotu džíp...
Rieka samé bahno, taká hmla, že fotky jak cez mliečne sklo. Tak sme obkukali, ako sa tam na brehu stavajú luxusné hotely, kasína a golfové ihriská......žeby im tak vynášal obchod s čajom???
Na obed nás odviezli do nejakého malého mesta, kde sme sa formou "švédskych" thajských stolov obžrali do bezvedomia.
K zlatému klincu dnešného programu, dlhokrkým ženám sme sa trmolili cestami-necestami viac než hodinu... Naša šušlavá sprievodkyňa nás celý deň len súrila, že máme málo času, preto sa musíme ponáhľať, aby sme neboli večer "too tired"...
Síce nebol to žiadny trojdňový treking s prespaním v džungli, ale čo sa dá robiť, ked "neni" času :-(
V dedinke samozrejme šlo o to, že chlapi a hošanici jazdia na skutri, na chatrči satelit, a ženy tkajú šatky a profesionálne pózujú turistom. /poprípade vytiahnu mobil spoza zástery a skontrolujú textovky:-)))/
Ale konečne aspoň pár vydarených fotiek:-) Tak aspoň sme to videli, možno o pár rokov im dajú thajské občianstvo a poberú sa predávať do ulíc Bangkoku / a možno nielen šatky..../
R: V dedinke žili tri kmene, Akha - ovešané takými bambuľami z plechu, pliešky s čiernou farbou na zuboch.
Tento kmeň je veľmi početný, veľa žien predáva na trhoch také drevené krkajúce žabky a farebné náramky a čiapky. Ženy ďalšieho kmeňa mali veľké diery v ušiach, olemované takou obručou, uši im viseli až po ramená. A nakoniec dlhokrké ženy, tie boli najkrajšie.
Mal som ich obruče v ruke, vážili asi 3,5kg. Je to jeden dlhý drát, ktorý žene musí niekto omotať okolo krku. S jednou z nich som sa rozprával, mala 22 rokov a obruč nosí od svojich 5 rokov.
Tento kmeň je povodom z Barmy, thajská vláda im dala štatút utečenca, ale nesmú cestovať, musia sa zdržiavať v dedine. Oni sú v podstate radi, pretože v Barme museli drieť na poli, živorili a tu im satčí len tkať na krosnách a usmievať sa do foťáku...
Otázka je, kto ich naučil anglicky ? :-) Mali sme takú konšpiratívnu teóriu, že sa jedná o študentky z Bangkoku na brigáde:-)))
/Pri vstupe do dedinky sú takéto "tradičné" sošky./
Cesta domov trvala asi 3,5 hodiny, vodič jazdil rýchlo, ale dobre. V Chiang-Mai nás postupne vysadzoval v hoteloch, keď zavadzala motorka alebo skúter, sprievodkyňa vyskočila z auta a preložila ho o meter ďalej a my sme prešli:-)
N: Raz sme šli okolo velikánskej plošiny, asi ako futbalové ihrisko a tam bol skúter vedľa skútra, aspoň tisíc ich tam bolo...a nebol to obchod so skútrami ale parkovisko :-)))
... a večer sme aj tak boli "too tired", aj keď sme sa furt ponáhľali :-)))
3.3.2008 - Chiang Mai
Dnes oddychový deň:-) Ja totiž stále "nabuším" toľko akcií do jedného dňa, že to buď nestíhame, alebo sme večer totálne hotoví:-)
Takže sme si ráno konečne pospali /do brutálnych 8:30 /, pobalili sme veci, bol to značný problém, keďže sme pokúpili plno drobností a darčekov /koreniny, kravatky z thajského hodvábu, etno taštičky, a hlavne nenormálne praktický ručne maľovaný papierový slnečník/
Baťohy sme zložili dole na recepcii do sklepu a vyrazili pozvoľným tempom do mesta, zase waty, kafčo, waty, mango šejk, waty, ananás šejk ...
Obsluhoval nás veľmi milý a slušný chlapík, normálne sme si vychutnávali ten srdečný a ochotný prístup, ktorý sa v naších končinách vidí len v rezortoch štyri hviezdičky a vyššie:-) Obed zase úžasný, dali sme si výborné "sweet and sour" s kuracinou, bazalkou, pórom, cuketou, ananásom, ryžou a tanier s 10 kúskami krevetových vyprážaných roliek s omáčkou.
Najedli sme sa do prasknutia, ale večer už budeme vo vlaku, tak sme sa "predzásobili " :-)Prešli sme sa aj po krásnom parku, konečne žiadna hmla, modrá obloha, po zemi ležali opadané kvetinky zo stromov, žlté, ružové, krásne jazierka, fontánky, paráda...
tak sme poležali na lavičke a pomalým tempom šli zase ku guest-housu, kde sme ešte strávili hodinu na nete a borec nás odviezol na stanicu.Vlak našťastie vyrazil načas a kupodivu nemal ani počas cesty žiadne meškanie... Celý večer som si čítala a o 22.00 sme si nechali urobiť lehátka, tentokrát sme spali nad sebou, a našťastie nebolo tak zima ako minule, ale mikinu som mala pre istotu.
Vyspali sme sa super...
Jo, ešte som chcela napísať, že Thajci podávajú všetko pravou rukou, lebo ľavou si utierajú pozadie... Toto som celkom nechápala, ako si to robia ľavou, keď sú praváci... Až som ale videla záchody /teda aj tie najšpinavšie niekde v drevenej budke/, všade bola pri záchodovej mise hadica s kohútikom, oni sa totiž po každej "veľkej" umyjú, takže v pravej držia tú hadicu...aspoň tak som to vydedukovala :-)
Chytrá som blondína, čo ?!
4.3.Bangkok - park Dusit
Posledná hodina cesty sa zase niesla v duchu: hodina cez Bangkok s čakaním na červenú:-)
Na stanici Hualamphong sa na nás hneď vrhlo asi desať agilných nadháňačov, ktorých sme profesionálne odfajčili, že všetko už máme zarezervované a nech dajú pokoj...
Dorazila nás cena za uschovanie batožiny - 100 Bth, tak sme ešte zacvakali za wafle na raňajky a vybrali sa do čínskej štvrte. Štvrť sa ešte len zobúdzala, a to už bolo asi 8 hodín ... Ale nejak nás to tam nenadchlo, samý smrad, celkom bordel všade...Semtam nejaká čínska pagodovitá stavba...
Chvíľu sme sa motali, kým sme našli jediný náš cieľ, Wat Traimit , kde je 3 m vysoká socha Budhu, 5,5 tony ťažká, celá zo zlata... Každopádne tých Budhov sme videli už toľko zlatých, pozlátených, alebo plechových, že už nám to bolo skoro jedno :-) Navyše okolo chrámu bolo plno bagrov, lešenia a robotníkov, takže to vyzeralo ako veľké stavenisko...
Ďalší cieľ: znovu hlavná kancelária TAT, kam sme sa odviezli tuk-tukom za 100 Bth, naskladali batohy, a ďalším tuk-tukom za 40 Bth vyrazili na zámok Vimanmek v parku Dusit. Je to najväčšia budova na svete, postavená celá zo vzácneho zlatého teaku , ani klince tam nepoužili. Vystavujú sa tam suveníry thajských panovníkov z ciest po svete, darčeky od jednotlivých národov. Má tri poschodia, tvar písmena L a jednotlivé časti sa podľa funkcie /súkromné, audienčné, politické../ odlišujú farbami, pastelová ružová, zelená a modrá, každá časť mala svoje vlastné služobníctvo, ktoré nesmelo vkročiť do inej časti...A nesmelo sa tam fotiť !!!
Cestou sme to ešte "strihli" na Wat Benchamabophit, ktorý nebol nejak zaujímavý, ďalej taxíkom /s bielymi ornamentovými koženými sedačkami a záclonkami/ za 40 Bth na Wat Saket, ktorý ale stál zato :-) Stará "stúpa" sa zrútila, bola tam kopa sutín, prerastená koreňmi, v tom výklenky, sošky, jazierka, a na vrchu postavili novú. Vyšli sme po schodoch lemovaných zvonmi až na vrch, tam bola taká miestnosť so soškami a parádny výhľad na Bangkok. Čačané vyblýskané škridlové strechy chrámov sa miešali s ošarpanými betónovými budovami. Popri riekach sú chatrče ako v rómskych osadách... /Ale klimča a saťák musí byť... možno aj pštros:-)/
Doplazili sme sa do TAT /chceli sme pešo, ale nejak sme zablúdili, tak sme chytili tuk-tuka/, hodili sprchu a čakali na odvoz na stanovište VIP busov pred palácom. VIP bus je v podstate normálny bus, poschodový, klimatizovaný, málo miesta na nohy...akurát má ružové záclonky so strapcami a je zvonku celý pomaľovaný gýčovitými delfínmi a palmami:-)
Výhľad na Bangkok - paláce aj chatrče...
5.3. - Krabi
R: Po strastiplnej ceste sme dorazili do Krabi, cesty tu boli mokré, pršalo.. Zavolali sme do nášho bungalovu po odvoz, prišiel maník na vytunovanej toyote a odviezol nás. Povedali nám ale, že majú plno a že dnešnú noc strávime v inom hoteli. Boli sme riadne rozladení, ale čo už...
Celkom sme sa tešili, že 5 dní vkuse nebudeme ráno baliť batoh. Izby boli našťastie pekné, tak sme sa sprchli a šli obkukať okolie.
Šli sme na tú vzdialenejšiu /Mopharat Thara/, peši asi 20 minút, bola krásna, samé "ostnaté" ostrovčeky, more tyrkysové...akurát bol odliv a voda tak 300 metrov po kolená...ani šnorchľovať sa nedalo...Pláž bola asi 2 km dlhá a bolo tam dokopy asi desať ľudí...úplne prázdno...
Tak sme sa len tak prešli a zamierili do najbližšej reštiky. Opäť plesalo srdce, chuťové poháriky a aj naše peňaženky nad úžasným obedom za 150 kč:-)
Po obede sme sa previezli miestnym busom na ďalšiu pláž Ao-Nang. Prešli sme sa po pobreží, obkukali stánky, ponuky výletov, "masážne" prístrešky priamo na pláži. Po chvíľke začalo strašne liať, tak sme skončili v bare a dali sme si vrámci "happy hour" po drinku Mai Thai, 100 Bth jeden a bol výborný! Nika ešte zakúpila jedny plátené šaty asi za 200 Bth, aby nemusela chodiť na pláž v dlhých nohaviciach a ja som si kúpil nepremokavý baťoh na foťák.
Odviezli sme sa domov, dali si thai noodle soup, výborná, za 20 Bth, pivo na balkón a pohodička:-)
N: Tuto na juhu je veľa moslimov, takže sú tu mešity, úplne iná architektúra.
A manželka chlapíka, čo nás viezol mala normálne moslimskú šatku,ale našťastie nie cez tvár. Jo, a mala asi polročné decuľo, samozrejme, že bez sedačky, dokonca sedeli na prednom sedadle a decko sa jej vrtelo na rukách...
No oni fakt nič neriešia:-)))
6.3. - Krabi
Takže ďalší presun do bungalovu, kde strávime konečne vkuse štyri dni:-) Taká drevenica na koloch, čistá, štýlová, okolo exotický mini-lesík, akurát volá sa to "Lake side Bungalow" a to jazero je veľká prázdna jama...Neviem, aké s ňou majú plány, ale vyzeralo to dosť biedne...
Vybrali sme sa na pláž Ao Nang, je tu veľa turistov, ale taký "rodinnejší" štýl, more je úžasne teplé, slnko ukrutne páli. Na konci pláže je taká vyhliadka, kde žijú opičky a pre kúsok banánu vystrájajú rozličné kúsky.
Večer zase Mai Thai, na jedlo sme šli do reštauráie na pláži, jedli sme baracudu a ja kraba /čo iné sa može ochutnať v Krabi ...:-)))/ Jedlo úžasné...
Poprechádzali sme sa pozdĺž pobrežia, zaujímavé indivíduá z celého sveta...do bungalovu sme sa vrátili v pravý čas,pretože začalo liať, tropická hustá búrka, blesky...ale spalo sa super!
N: Konečne sme videli "naše" pláže v plnej gýčovej kráse :-)Tak sme sa tárali po brehu, zbierali mušle, fotili, voda po kolená asi 300 metrov, odliv...
Ubytko celkom v pohode, také jednoduché bungalovy, s telkou, ventilátorom, /večer tu je vždy búrka a klimča nám vobec nechýba/ kúpelňa v pohode, ošuntené slamené tapety, drevená podlaha.
Na pláž Mopharat Thara sa nám už nechcelo, bolo to tam také rozľahlé, nikde ani noha, voda plytká...tak me šli zase na a Ao-Nang, asi tak 3km, busom za 20-30 Bth, "busy" sú vlastne pick-upy s lavičkami, a fungujú na kyvadlovom princípe, takže sme stopovali...Peši to je asi tak na 20 minút, cestou vypustené jazero, boxerský štadión, pole s vyrúbanými palmami a nejaké smetisko :-) Je tam jediný velikánsky hotel, ktorý ešte nefunguje, volá sa Ayotaya a má strechy ako wat. Inak ubytka na našej ulici sú celkom lacné, do 600 Bth na noc, a sú celkom prázdne. Na pobreží Ao Nang je ale všetko plné, sú tam veľmi pekné hotelíky a domčeky, také malé, že ich pod palmami ani nevidieť.
Kúpili sme si dva výlety, takže keď sa večer zase strhla brutálna búrka, len sme sa modlili, aby z toho výletu niečo bolo...
/inak sme zistili, že keď si človek kúpi výlet aj s obedom, tak to vyjde lacnejšie ako “priama” linka loďkou /long-boat/ ...Akurát musíme dodržtať “program” výletu, ale dúfam, že to tak hrozné nebude:-)
7.3. - Krabi - Hong Island
Ráno sme naklusali na raňajky, ale babenka bola taká pomalá, že keď nám to konečne doniesla, vysmiaty borec už vytruboval pod terasou a vykrikoval Hong Island !!! /to bol názov ostrova, kam máme namierené / Tak sme za pochodu zhltli chleby a smutne kukli na nedopité kafe. Po-pick-up-ovali sme ostatných účastníkov zájazdu a vystúpili na brehu, kde čakali štosy lodiek . Prevzal nás taký 150cm vysoký /resp.nízky/ vyškerený Thajčík, rovné vlasy po ramená a vyzeral ako brat nášho slonovodiča. Nazvali sme ho "opička" .
Plavili sme sa okolo všelijakých "ostnatých" krasových ostrovov, v jednom bola taká malá jaskyňa, taký výklenok , v ňom nejaký kutloch z bambusu a slamy, rybárov nikde a opička hovorí: "Accomodation, 200 bath for night" Tak ja na to, či aj raňajky sú v cene...?
Asi po hodine sme dorazli k ostrovu, najprv sme vplávali do lagúny, ktorej vchod bol asi 5 metrov široký a lagúna vo vnútri asi ako futbalové ihrisko.Potom sme ostrov oboplávali a zakotvili na opačnej strane, kde je pláž s dvoma zálivmi, jedna je kotvište a druhá "šnorchlište". Konečne sme na seba narvali masky a šnorchle, ktoré vláčime tretí týždeň a bežali sme /doslova :-)/ do vody. Museli z nás mať fest srandu, akí sme nedočkaví:-)))
Ale "úkol zněl jasně", hľadá sa Nemo. Samozrejme, že Robo vyhral:-) Klaun je srandovná ryba, šmejdí okolo sasanky, nepohne sa od nej viac než na 30 centi. Keď sa k nej človek priblíži, tak nezdrhne ako každá normálna ryba, ale bojovne vypláve oproti a cerí zuby. A fakt má normálne také zuby jak kreslený Nemo:-) a krásne sa leskne, no je nádherný...
To sme museli vyzerať jak normálni pošahanci, lebo sme vždy jeden druhého tľapkali po chrbte a zúrivo ukazovali na Gilla, Flo, hviezdicu a ostaných "hrdinov" z rozprávky.
Boli tam aj krásne koraly, ale na moj vkus už boli dosť zničené...Ani sa nedivím, bo turistov tam bolo jak myší.. Keď sme už mali zmacerované končeky prstov, vyliezli sme na breh a dali sme si obed, ktorý už bol nachystaný na drevených stoloch pod palmami. Thajčík bol šikovný a všetko rýchlo pripravil. Najsamlepší bol ananás:-) Ešte sme obzreli tabule, ktoré zaujímavé rybičky máme hľadať...
Ďalšia zastávka bol Rai Island, tam sme videli tiež klauna, ale nie prúžkovaného, ale takého tmavooranžového, bolo tam ale veľa takých velikánskych čiernych ježkov. Pláž bola nádherná, taký trojuholník vybiehajúci do mora.
Ani som sa radšej nefotila, lebo som bola asi jediná osoba v celom Thajsku, ktorá sa kúpala v kraťasoch po kolená a tričku s rukávom:-) Vyzeralo to dosť nechutne, ale predstava, že mám zase celé telo červené, teplotu a bolí má každý centimeter zadku a chrbta, tak to radšej nech sa zo mňa všetci smejú a očumujú:-)
Domov sme prišli úplne zmorení, sprchli sme zo seba každý kilo soli a vyrazili do civiliácie.
Samozrejme tradičný Mai Thai /v preklade thajský hodváb/ - v Happy Hour zlacnený zo 160 Bth na 100.Domov sme prišli už okolo 20:00, zase sme to stihli, kým začala búrka.
8.3. Výlet na štyri ostrovy
Dnes sme našťastie raňajky stihli, zase klasický scénar, vysmiaty Thajec, stretko na brehu, nalodenie, cesta...Výlet má názov 4 islands, tak dúfam, že to bude dobrééééé:-)
Prvý ostrov Phra Nang, nič moc, plytká pláž, kúpať sa nám nechcelo, tak sme sa len prešli a závistlivo pozerali za plot, kde pozdĺž celého pobrežia boli súkromné luxusné rezorty, vyzerali, že sú úplne prázdne, sem tam nejaký domorodec "udržiaval" záhradu. Na konci pláže bola nejaká jaskyňa s tradičným thajským náboženským itinerárom / voňavé jazmínové girlandy, vonné tyčinky a všakovaké farebné kusy látok.
Ďalší ostrov Chicken Island, dávnejšie ho volali Hammer Island, fotografická pauza, potom zakotvenie asi 100m od brehu a "open -water" šnorchľovanie. Pár ľudí zostalo na loďke a hádzalo chleby do vody, takže sme mali masáž thajskými rybami. Pár xichtov na lodi sa tvárilo tak znudene, že som čakala, kedy vytiahnu laptop a začnú pracovať.
Ryby boli nádherné..."Gilkovia", žlté prúžkované ryby, ale aj veľké ryby, asi ako kapor, ale tyrkysovo-zelený...tých tam bolo asi milión.A jedna sasanka s piatimi prúžkovanými klaunami.Títo ale boli hlbšie, tak mi až v ušiach zaľahlo, kým som k nim doplávala.
Ďalšie dve zastávky Tub Island a Poda Island, dva ostrovy, spojené “pešou zónou”.
Tu sa nedalo šnorchľovať, tak som chvíľu šmejdila s maskou, rybičky tam boli krásne, ale koraly žiadne, kolená som si odierala o dno, tak som sa šla radšej vorvaniť na breh.
Robo furt lietal s foťákom... Akurát aj tutok budú asi všetky fotky rovnaké:-)
Večer klasika, Mai Thai, sedeli sme na terase nášho obľúbeného baru, dnes ale búrka prišla nejak skoro, tak sme hodili druhé kolo, ale bolo jasné, že pršať bude minimálne do rána, takže suchí domov neprídeme...Tak sme vyšprintovali k najbližšiemu tuktukovi, ale boli sme mokrí do nitky v priebehu dva a pol sekundy :-) Rehotali sme sa jak kone a domorodci z nás tiež... / ale dáždnik sa mi fakt kupovať nechcelo:-)/ Pár ľudí nádejne postávalo pod stánkami alebo pod pergolami, ale oni skoro pochopia, že to nieje prehánka...Aspoň vieme, ako to tam vyzerá, keď sú monzúny a prší niekoľko dní vkuse...
Nám to ale našťastie každý večer prišlo srandovné a rehlili sme sa jak malé deti.
R: Večer pohoda, čítame knižky, pijeme pivo, pršalo len tri hodiny.Tuk-tuk, čo nás viezol, bol len taká motorka s bočným vozíkom, chlapík urobil protidažďovú úpravu, spustil zo strechy vozíka igelitové okná, tak sme šli motorkou s igelitovým skleníkom :-)))
9.3. - Krabi
Pohľad na našu pláž z lode:
Ráno sme vstali trochu neskor, dnes nás čaká len váľanie sa na pláži. Tety masérky nám dali lehátka, rohož na opaľovanie, a to sme im povedali, že masáž nechceme. /Nika je šteklivá :-)Tak sme si od nich aspoň kúpili pivo a dostali k nemu ananás a melón zadarmo...
Ale sú zlatí tí Thajci !!!Čítali sme, popíjali, mrožli vo vode... Poobede bol odliv, takže bolo po plávaní, šli sme asi 400 metrov a voda po pás, malé vlny... Stihli sme aj telefonicky zarezervovat izbu v našom guesthouse v Bagkoku.
Večer klasický scénar, jedlo, Mai Thai, búrka:-) Po ceste domov sme zapadli ešte v jednom bare, páčilo sa nám tam, lebo sa tam dalo ležať v bambusových "domčekoch" :-)
10.3. Bangkok – časť tretia
Ráno zbalené,raňajky, Toyota na letisko v Krabi, malé, ale moderné. Let Air Asia, trval 1hod 20 min. Cesta do guesthousu bola bezproblévá, keďže sme šli naisto:-)
Dnes voľný program, takže sprcha na izbe, večera, prechádzka na Khao San Road, kde sme zase odolávali tlaku krajčírov, pradavačom a ping-pongárov:-) /to ani nechcite vedieť, čo tie slečny s tými loptičkami robia :-)))/
Večer sme si dali jedlo v stánku, a bolo ešte lepšie, než v reštaurácii, za oboch 70 Bth. Ja som mal Thai noodle soup a Nika green curry. Zajtra sem prídeme znova!
Už sme fakt otrlí a zjeme čokoľvek a kdekoľvek, hygiena nám je už totálne ukradnutá :-))
P.S.Dnes som videl super lady boya, predával v stánku a ja som nemal foťák!
N: Hej, a jeden nás obsluhoval, mal namaľované pery, nagelované vlasy, biele tričko bez rukávov, vzadu vystrihnuté kvetinky a na krku velikánske zelené korále! A ten jeho ladný pohyb sa ani opísať nedá:-)
Kúpili sme si výlet do Damnoen Saduak /floating maket/, tak uvidíme...
11.3. Damnoen Saduak
Po raňajkách sme čakali na mikrobus, a Niku nejak bolelo brucho, tak sme už mysleli, že nikam nepojdeme. Našťastie ju to potom prešlo./ no jo, to čili a kari :-)))/
Po asi 90 min.ceste nás šupli do loďky aa povozili nás v kanáloch medzi domami.
Na Floating market sme sa nechali strhnúť davom , nasadli na pádlovací čln a vysolili nehoráznych 150 Bth za jedného, asi 15 minút cesty!!! /Pre porovnanie, za rovnako dlhú cestu sme v Bangkoku dali 18 Bth!/
Vozili nás pomedzi stánky, kde predávali zase chronicky známy tovar, ako v celom Thajsku...jediné, čo stálo zato, boli plávajúce kuchyne s "online" prípravou jedla.
Inak samé predražené suvenýry. Napr. za vejár pýtali asi 5x viac než v Chiang Mai. Celkovo sme boli sklamaní, ale podľa očakávania a z počutia sme už vedeli, že to nemá už nič spoločné s tradičnými trhmi s korením, ovocím a domácimi remeselnými výrobkami. A tie davy..fuj!
Cestou naspäť sme sa zastavili v nejakom skanzene,bola tam aj hadia šou, ale tej sme sa nezúčastnili. Prešli sme sa po okolí, aj tam bolo našťastie čo fotiť...
Do Bangkoku sme prišli asi o 13.00, dali sme si obed a vyrazili loďou na Wat Arun, ktorý sme videli pred dvoma týždňami, ale potme. Bol krásny, vyzerá, akokeby niekto rozbil dve tony porcelánových tanierov a potom ich neliepal na vežičky.
Stretli sme tu Ostravákov, tak sme sa smiali, že ich tuk-tukár odviezol do zlatníctva:-) Jo a hneď na letisku ich zlanárili do hotelu, ktorý bol drahší než náš a ďaleko od centra...
Večer sme sa prechádzali, chceli sme si kúpiť thajskú kuchárku. V jednom kníhkupectve sme sa tak naštvali, lebo všetky knihy mali obalené v celofáne a nechceli nám ich rozbaliť a ukázať...Nakoniec sme ale našli rozumného predajcu a tešili sa, ako budeme doma kuchtiť.
N: Ja som celý večer nadávala sebe, že som si nenechala urobiť afro účes hneď na začiatku a potom som nadávala Robkovi, že si v Chiang Mai nespravil kurz thajskej kuchyne, lebo tam stál “brutálnych” 600 Bth. V Bangkoku stál dvakrát viac.
Zašli sme aj ku "Kráľovskému Poľu", ale je to len rozbagrovaná, špinavá plošina pred Palácom, kde sa konajú demonštrácie, parkujú autá a občas povaľujú spoločensky unavené indivídua.
Večer sme zaľahli a v momente sme chrápali :-) Neviem, k čomu sú tu telky:-)
12.3. Bangkok časť posledná...
Ach jo, posledný deň :-(((
Ranné balenie už bolo trošku depresívnejšie, ako po iné dni, ale aspoň sa máme doma na koho tešiť...:-)
Batožinu sme zase šmarili pod schody na recepcii a vyrazili len tak k Palácu, nejak sa nám už nechcelo vymýšľať nejaké turistické vylomeniny.
Prešli sme okolo Národného múzea, ale vstupné tam bolo cez 300 Bth, a aj tak sa nám už veľmi nechcelo...
Zaujímavý bol Wat Mahathat, samotný Wat síce nijak extra, ale je významným budhistickým cetrom a vedľa je trh s tradičnými amuletmi.
Thajci ich nosia skoro všetci, najdrahšie sú také, ktoré vyhotovili mnísi, alebo boli "svedkom" nejakej výnimočnej udalosti, to potom majú cenu aj niekoľko tisíc Bth. Tie obyčajné sú napríklad z mastenca, vyobrazujú rozličné podobizne Budhu, líšia sa tvárou, konštitúciou tela, polohou tela, a tak...Majú ich utesnené v takom obale z plexiskla, v tvare prívesku. Niektorí borci nosia aj po 5 amuletov okolo krku, sú riadne poverčiví :-)
Ak nejaký Thajec prežije nešťastie, prvé, čo ľudí zaujíma je, aký mal amulet :-)
Asi 5 hodín sme vegetili /ležali/ v troch roznych reštauráciach, čítali knižku a vypili asi štyri ovocné šejky, dočítavali knižky, dopísali denník ...
Cesta domov bola síce úmorná, ale čo už...
Najviac nás sklamalo počasie v Prahe, ktoré bolo po troch týždňoch úplne rovnaké, ako keď sme odchádzali...Dážď, zima, hnusne. Chlapík na letisku povedal, takto bolo posledný mesiac vkuse...
R: V Prahe, ked sme vystupili z lietadla Viedeň – Praha, tak nás stopol colník so slovami: "Dobrý den, vy jsme přileteli z Bangkoku? " Je to jasné, niekto nas bonzol :)) Hľadali koraly a tovar nad 450 euro, kvoli clu.. Oskenoval nam batohy, kukol na moj Nikon a spýtal sa ma, že kde som ho kúpil.. Ja uz som zaň raz clo platil, keď mi priletel z USA...a nemalé :-) Našťastie si nevšimol , že bol Made in Thailand...asi by som mu musel vysvetľovať, že v Thajsku sa vyrába skoro všetko...:)).. Tak ma napadlo, ako by sa asi tváril, keby naňho kukala kobra zo Snake Whisky z Laosu ....
N: Čo dodať na záver...ani nemám slov...Thajsko je nádherné, ľudia su úžasní, milí, usmievaví, jedlo je vynikajúce, všetko je lacné...Dúfam, že sa ešte do týchto končín niekedy dostanem, stojí to zato!!!
Ešte pár praktických informácii o cene:
výdaje: letenky: 19 000 kč na osobu
víza
očkovanie proti brušnému týfu, antimalariká :3000 kč
Airport expres na Khao San: 150 Bth na osobu
dvojložková izba v Bangkoku /***/ : 520 Bth s ventilátorom, 620 Bth s
A/C/ v Chiang Mai ešte lacnejšie/
Tuk-Tuk: 40-100 Bth, najlacnejšie v Bangkoku , taxík len o trochu drahší
jedna jazda loďou /nezávislý počet zastávok/ :13 Bth,na druhý breh 3 Bth
vstupné :Kráľovský Palác 350 Bth /platí aj do zámku Vimanmek/
Waty: priemerne 50 Bth
národný park Erawan:200 Bth
Tiger Temple: 500 Bth
pohľadnica 5-6 Bth /kus, poštovné do Európy cca 20 Bth/kus
nočný lehátkový vlak z Bangkoku do chiang Mai cca 700 Bth
výlety:
zo Chiang Mai: mikrobusom, jazda na slonoch, vodopád, rafting na bambusových pltiach, obed, návšteva dedinky Karenov, odvoz : 1200 Bth /os
z Chiang Mai : zastávka teplý prameň, biely chrám, Zlatý trojuholník, plavba loďou po Mekongu, návšteva Laoského ostrova, obed, brána do Myanmaru, dedinka Karenov a dlhokrkých žien:1800 Bth /os
z Krabi: ostrov Hong Island,lagúna, šnorchľovanie, obed, ešte jeden ostrov: 750 Bth/os
z Krabi: plavba na 4 ostrovy, s miniobedom: 400Bth/os
/samoizrejme všetko je možné absolvovatť po vlastnej osi, človek sa dorozumie, autobusy chodia, je treba ale počítať, že to bude trvať značne dlhšie.../
jedlo:
na ulici /výborné!!!/ :30 - 40 Bth, v reštaurácii 70-180 Bth
šejk z ovocia 35-45 Bth
pivo v obchode 40-50 Bth, v reštaurácii aj 80 -120 Bth /najlepšie a najdrahšie je Singha/
0,5 l voda v plastikovej fľaši v obchode 5-7 Bth
suveníry:
ručne tkané šatky od dlhokrkých žien :100 Bth
kravata z thajského hodvábu :100 Bth
ručne maľovaný vejár 35 Bth, slnečník 150 Bth /podľa veľkosti/
koreniny /šafrán, kari, lemongrass/ 120 Bth za sáčok /dosť veľký/
etno kabelky 400-1000 Bth
Ray-Beny “fejky” 200 Bth
etno košeľa 170 Bth
23.2. večerný Bangkok
24.2 Bangkok /Palác,chrámy/
25.2. most cez rieku Kwai, Tiger Temple,Kanchanaburi
26.2. Národný park Erawan
27.2. Ayuttaya
28.2. Chiang-Mai, mesto, trhy
1.3. Slony, rafting
2.3. Zlatý trojuholník, Laos, dlhokrké ženy
3.3. Chiang Mai, mesto
4.3. Bangkok /Čínska štvrť, zámok Vimanmek,chrámy, vyhliadka /
5.3. Krabi
6.3. Krabi
7.3. Výlet na Hong Island
8.3. Výlet na štyri ostrovy
9.3. Krabi
10.3. let do Bangkoku, večer Khao San
11.3. plávajúci trh Damnoen Saduak
12.3. Bangkok, Wat Mahathat, veget a večer let domov
13.3. Prílet do Viedne, potom do Prahy
kurz meny: 10 Bth = 6 Kč
Naša trasa:
A denník:
21.2.2009
22:10 ešte stále balíme, Robo urval šnúrku na novom baťohu...
23:00 všetko zbalené, jeden veľký baťoh: dvoje športových sandálov, dva šnorchle, dvoje brýlí, dve kozmetické tašky, balíček liekov na všetko / antimalaríka !!!/, jeden sáčok spoďáry a fety, plus tri tričká každý. Druhý malý baťoh na priateľa Lonely Planet a na priateľa foťáčika a celé jeho početné príslušenstvo.
22.2.2009
N: 9.00 , Ostrava Hlavní nádraží, mínus 10 stupňov, sneh, zmrzli sme tam jak cypy.
Praha Hlavní nádraží, mínus 5 stupňov, nákup časopisov /chcela som si kúpiť Vogue, ale stál 350 kč, tak sa R opýtal, či je k tomu aj vibrátor..../¨
Mali sme chvíľu čas , tak sme sa šli zohriať do miestneho sekáču, tak som sa tam hrabala, až ma R zavolal, že mám ísť dozadu, že tam je o 5 stupňov viac /bolo tam asi 120 ľudí a všetko za 5 korún :-) /
R:Najviac ma fascinoval let Praha-Viedeň lietadlo Dash-8-400, Austrian airlines, letuška rozdala kávu a bublaninu 3x4cm a už sme pristávali.
Pivo Grosser za 3,5 euroša bolo super!
Keď si Nika kupovala v parfumérke lesk na pery Clinique,tak na nás kukali jak na zlodejov ...:-)
N:Bodaj by ne, keď tam samé vyfintené letušky v lodičkách a my jak z vesničky střediskovej:-)
Lietadlo mešká, vonku sneží a dávame si druhé pivo.
V lietadle čakáme ďalšiu polhodinu, “de-iceing”, polievajú nás horúcou vodou...štartujeme asi okolo 1.30 ...
Let 10 hodín a tŕpla mi ľavá noha...
V Bankgoku sme pristáli poobede /časový posun +6 hodín/, úplným zázrakom nás nejak nadháňači taxíkov a hotelov na letisku minuli, tak sme šli Airport Expresem č.2 do centra Bangkoku, štvrť Banglamphu. /centrum mesta/
/150 Bth na osobu/
23.2.2009 Bangkok časť prvá
Vystúpili sme z busu, už bola tma. Okolo nás rušná ulica, stotisíc ľudí, horúco, dusno... Nevedeli sme kde je sever, ani juh, aká to je ulica, ani ktorým smerom ísť.
Paráda :-)))
Názvy ulíc buď nevidieť, alebo sú v thajštine... Vybrali sme sa naskusmo, až sme zistili, že ideme úplne opačným smerom, tak sme sa zmorení otočili a šli naspäť.Po polhodine sme nakoniec z mapy pochopili, kde sme, a potom sme už ľahko našli náš vytipovaný Guest House. /New Siam hotel / Nemali ale izby s klimatizáciou, len s ventilátorom, . 520Bth za noc /Fén hučal jak šľak, dusno, únava, spánok naprd.../ Ale inak WC, sprcha, telka.
Večer sme vyrazli na malý prieskum okolia, samozrejme na ulicu Khao San, taký lepší odvar Stodolní:-) Kedysi to bola ulica, na ktorej boli lacné hostely, ale teraz tam su kadejaké inšie veci:-))) Okrem všetkých možných “fejkov”, etno-vecí, vám tam spravia dredy, afro, alebo americký vodičák, diplom z Harvardu alebo preukaz novinára.
Medzi stánkami sa povaľovali znudené a paralyzované psy, tak Robko povedal, že by tu náš Akim mal prísť na stáž....
Večera bola "sweet and sour" s ryžou, ananás v jedle je šťavnatý a mňam...
24.2. Bangkok časť druhá - heslo dňa: "Budha stojící, ležící, spící"
N: Ráno sa nám veľmi do toho hicu nechcelo, tak sme sa trmácali k Palácu, až nás samozrejme odchytil nadháňač tuk-tukov, s otrepanou historkou, že Palác je zavretý, otvoria až popoludní, a že je "Budha day" a vezme nás k sochám stojaceho a sediaceho Budhu, do TAT (Tourist Authority of Thailand - thajské turistické centrum) a do Paláca.
Tak 40 bathov, klasická finta na "zelenáčov", tak reku, čo by sme neskúsili, bude sranda:-)))
Cesta bola adrenalínovka, len sme čakali, kedy nás vysype. Tipovali sme, či nás v medzipauze vezme na diamanty alebo do krajčírstva :-) Nadháňači za to dostávaju od obchodov poukazy na benzín, takže tam vozia každého turistu.
Stojaci Budha bol O.K. /Wat Intharawihan/ sediaceho sme nevideli, lebo bolo zavreté/
V TAT nás taká rázna žienka vystrašila, že vlaky do Chiang-Mai bývajú obsadené, takisto aj ubytko v Krabi, tak sme si objednali nocľahy aj lístky na vlak a bus, takisto aj výlety na rieku Kwai. Povedali sme si, že sme už trochu pohodlnejší :-), takže zaplatíme o pár sto Bathov viacej, ale ušetríme tým kopu času.
/ Nakoniec sa ukázalo, že ubytko v Krabi až taký problém nebol, ale s lehátkovým nočákom do Chiang-mai je to horšie, ten je naozaj vypredaný dva týždne dopredu/
V Chiang-Mai a Krabi uvidíme, kúpime si niečo na mieste...
Konečne sme vyrazili k Palácu a borec na Tuk-tuku zastavil v krajčírstve:-)))
Tak sme sme sa opýtali, čo to stojí a odporúčali sa...Myslím, že pochopili, že my dvaja vandráci si žiaden oblek nekúpime...:-)
V Paláci vstupné 350 Bth, Robko to charakterizoval "Majstrovstvá sveta v gýči" :-)))
Hlavnou atrakciou Paláca je chrámový súbor Wat Phra Kaeo, kde je v "bote"- v hlavnej swätyni - uložená vzácna malá soška smaragdového Budhu, ktorý vlastne ani nieje zo smaragdu, ale z nefritu.
Zlatá chedi - niečo ako vežička - Phra Si Rattana Chedi údajně obsahuje časť hrudnej kosti Budhu. Okrem tejto časti sú v Paláci aj novšie budovy, prebieha tam aj výmena stráží.
R : V Paláci som za depozit 100 Bth vyfasoval nohavice, aby moje lýtka nepohoršovali Budhu. Samotná architektúra asi vyrazí dych každému... Paláce vyblýskané, z drobných zrkadielok, lesklé škridle, samí démoni s bielymi a zelenými xichtami, farebné a zlaté stĺpy... Do toho bonsaje, orchidee, jazmín. Stále som fotil, akurát som mal pocit, že stále fotím to isté. Občas sa mihol nejaký "chudobný" mních, ktorý vytiahol spod oranžového plášťa mobil alebo foťák.
Po prehliadke som vrátil gate a vyrazli sme do Wat Pho, vstupné 50 Bth, socha skláňajúceho sa Budhu, 46 metrov dlhá...A to sme fakt čumeli !
N: Wat Pho je vlastne velikánsky komplex chrámov, svätýň a vežičiek a kadečoho iného...V hlavnom chráme je cez celú dlžku položená obrovská zlatá socha Budhu. Akurát slovo "skláňajúci sa", no neviem, on totiž leží na boku, podopiera sa rukou, má zvláštny výraz v tvári a vyzerá jak Robo s pivom, keď pozerá telku. Najkrajšie má nohy, je tam 108 perleťou vykladaných obrázkov. Po hodine obchádzania skoro identických svätýň, kde v každej bol skoro rovnaký sediaci zlatý Budha, sme nevedeli, či sme v polovici, na konci, alebo už točíme druhé kolo...
Pred sochou Budhu sa nesmie stáť, take sme tam kolenačkovali, dávali bacha, aby naši nohy nesmerovali k Budhovi, odkladali si topánky do poličiek /ktoré sú zvlášť pre cudzincov a zvlášť pre Thajcov/ Akurát jeden borec, čo "strážil" dodržiavanie všetkých náležitostí, si v chráme veselo a nahlas púšťal rádio...
Vonku sme riešili, kam ďalej /na hotel alebo do ďalšiaho watu.../ Hneď to využil tuk-tukár, tak sme mu povedali, že stojacieho Budhu sme už videli... Vybrali sme sa
k rieke, vyskúšame aj tento druh dopravy...
Kým sme pochopili systém, tak nám minimálne dve lode ušli:-) lebo to sú také fukoty...loď prirazí, borec hodí lano, ľudia popreskakujú sem a tam, borec vezme lano, preskočí a pláve preč. Celý proces päť sekúnd. Jo, a molo na plavbu po rieke je iné ako molo na druhú stranu.
Cesta domov "brutálnych" 18 Bth.
Na večeru sme sa dali zelené kari s ryžou a kuraciu polievku s kokosovým mliekom.
Je to strašne, ale strašne dobré, je to hotové za 8 minút a stojí to celých 150 Bathov za oboch.
R: Večer sme vyskúšali "spicy papaya salad" čašníčka s rovnátkami sa culila na Niku, či chce middle alebo strong. My že jasnééé, middle, len nevieme, či to pochopila, alebo si neviem predstaviť ten strong:-) Štípalo to tak, že sme mali lokálnu anestéziu úst, jazyka, Nika až po uši. Ani sme to nedojedli. Dali sme si aj Mai Thai, perfektný miešaný nápoj, ktorý chutí úplne inak, než u nás.
N: Bežný bar, alebo reštaurácia je v Thajsku v dolnej časti domu na koloch, všade bambus, prútie, hlinené črepníky, krásne kvety, z pergoly visia kvetináče s orchideami, samí božikovia, sošky slonov, "spirit houses", minijazierka s leknami, minifontánky, visiace mušľové závesy, večer svietia papierové lampióny s čínskymi motívmi. A pri jednom pive možte sedieť /poprípade ležať na ratanovom "miniletisku"/ aj dve hodiny. Akurát pivo je tu drahšie než jedlo. /cca 80 Bth za 0,6l/
R: Večer sme sa vybrali loďou na Wat Arun , stavba v kmérskom štýle, veľmi pekné, akurát už bolo zavreté / Waty - chrámy – sú otvorené len do 17.00/
Cestou naspäť som chvíľu vyberal pohľadnice, molo bolo asi 30 metrov od nás, ale loď tak rýchlo vymenila pasažierov, že sme to nestihli, aj keď sme bežali...
N:No nielen Tuk-tuky sú rýchle jak ďas:-)
Večer sme šli len tak na prechádzku, ale k Palácu sme nedošli, je to dosť ďaleko... Tak sme sa poprechádzali len pomedzi ulice , pred Kráľovským poľom bol trh miestnych, kde sedeli na zemi a predávali úplne všetko...staré topánky, rozbité mobily, nabíjačky, časti PC, myši....aj tak sme potom trochu blúdili, kým sme došli na Khao-San. Dali sme si spring rolls, to sú také roličky akoby z lístkového cesta, plnené kadečím /ryžou, nudlami so zeleninou.../ Robo si dal aj thajské nudle, oni to tam majú tak srandovne nachystané, veľká panvica s priemerom 50 cm, sklopená dole, v hornej časti sú kopky roznych nudlí, ryžových i cestovinových /, v dolnej časti je olej, kde posmažia zeleninu s niečím a stiahnu si tam zhora tie nudle. Ochutí si každý sám, drtené kešu oriešky, krevetky alebo čili papričky...18 korún za porciu . Zatiaľ sme anafylaktický šok nedostali...
R:Smog je tu ale riadny...Policajti nosia rúšky, najlepší bol jeden tuktukár, čo mal na držke rúšku a popod ňu veselo fajčil...
A všetci pijú malé pivá, tak na nás vždy tak divne pozerajú, keď si Nika objedná 0,6 l...
25.2.Prvý deň na rieke Kwai
N:Dnes v noci som spala lepšie, asi si zvykám na to dusno a rámus z ulice. Ventilátor sme vypli, lebo hučal príšerne...Narvali sme vaky, posadili sme sa k raňajkám a čakali na mikrobus, ktorý nás vezme na kúpený výlet. Čím dlhšie maskot nechodil, tým viac hrozných scénarov sme vymýšľali./Že pobočka TAT bola falošná a my blbci sme prišli o naše vreckové/. Našťastie nakoniec dorazil a nastúpili sme k parte mladých angličanov a austrálčaniek.
Trvalo asi 45 minút, kým sme sa vobec dostali z Bangkoku. Bavili sme sa na "prícestných" obchodíkov, kde predávali umelé zvieratá /hlavne slony, kravy a vychrtlú hydinu/ a obchody s oltárikmi, bielymi a zlatými "spirit housami" na nožičke. Pripomínalo mi to poľské obchody so záhradnými trpaslíkmi a ratanovým nábytkom. Všade sú tiež velikánske prečačkané oltáre s obrovskou fotkou kráľa a kráľovny. Jo, a z našich obchoďákov sme tu videli len Tesco. Jazdia tu najviac Toyoty /veľké pick-upy/ a Isuzu.
R : Po príchode do Kanchanaburi sme si pozreli cintorín, kde boli pochovaní vojaci z druhej svetovej vojny, ktorí zomreli pri stavbe železnice smrti. /Z busu si nás vyzdvihol taký mladý vysmiaty rákosníček/. Potom zastávka vojenské múzeum /nebol naň čas/ a most cez rieku Kwai, ktorý sa kupodivu páčil aj Nike.
Potom sme šli na zastávku železnice smrti, cestovali sme pár zastávok s miestnymi obyvateľmi vo vlaku tretej triedy. Ľudia sa na nás usmievali, výhľad z okna bol úžasný, strmé kopce, thajské dedinky, pralesy, banánovníky...Po pár zastávkach nás odviezli na obed, bol zase výborný, po obede šťavnaté ananásy a melóny.
Jeden Anglán furt kecá a lezie nám na nervy...
N: Ja som teda ten most nejake extrémne netúžila vidieť, ale nakoniec sa mi to veľmi páčilo, hlavne, keď som sa o tom niečo dozvedela. V rannej hmle vyzeral krásne, a hlavne tam ešte neboli mraky turistov, tak to malo svoje čaro !
Cesta železnicou bola brutus:-) Medzi domorodcov /boli skromne oblečení, ale nikto nebol špinavý a nesmrdel, hlavne teda od potu, jak my:-)/ sa vmiesili turisti v drahom oblečení s foťákmi, mi to bolo normálne trápne. A oni boli ešte milí, pustili ženy sadnúť, osmievali a z vlaku nám mávali.
Obed, servírovaný v "plávajúcej" reštaurácii , bol super. Bambusové výhonky, kešu oriešky, mňam. Hlavne tu ananás chutí jak ananás a človek zje aj ten stred, ktorý sa u nás nedá ani požuť.
R: Pri obede ku mne prišiel vyrehlený sprievodca a povedal: "Jedz, tigre sú hladné!"
A potom, že to je špeciálna omeleta zo sloních vajec :-) V polievke boli také chuchvalce z tofu, tak povedal jednej angličanke, že to sú "monkey brains". My sme sa začali rehotať ona na to úplne sucho, že "I love monkey brains!"
Po jedle busom do Tiger Temple, kde sa kedysi mnísi začali starať o tigrie mláďatá, ktorým pytliaci zabili rodičov, postupne aj o iné nechcené domáce zvieratá. Vstupné 500 Bth bolo viac než v paláci, my sme to mali v cene výletu. Areál je celkom veľký, tigre majú poobedňajšiu siestu, jeden zamestnanec vzal foťák, druhý vzal ruku a začala fotografická prechádzka.
Jak povedal náš ukecaný angličan " ..this was a crap..."
Cestou na večeru sme sa ešte zastavili pri jednom vodopáde.
N: No, to fakt.jedni chlapci v denníku písali, že to tam bolo super, chodíš s tigrom na vodítku. A teraz je z toho komerčná trapošina. Možno až dokončia tie "umelé" vodopády a ostatné výbehy pre diviaky, kozy, ovce a divé kone, tak tam bude celkom fajn safari :-)
Navyše, kto mal tielko bez rukávov, musel si kúpiť u nich triko, nemali žiadne na požičiavanie. Takže pár rodín tam bolo dosť rozčarovaných, keď zacvakali 2000 Bth za vstupné a 1200 Bth za trika:-) / aj keď to tak nevyzerá, je to "wat"/
R: Po perfektnej večeri sme nasadli do long boat – dlhý motorový čln, a proti prúdu sme si to hnali do nášho domčeka na vode.
Izba bola skromná, ale s klímou, bambusové plávajúce lehátka, bar a thajské pivo. /Singha je najlepšie:-)/
N: Keď sme šli po rieke, tak mi to pripomenulo scénu z filmu Anna a kráľ, fakt krásne.Ubytko je srandovné. Vnútro obložené tapetami zo slamenej mozaiky, posteľ tvrdá, matrac asi tiež zo slamy:-) Kúpelňa mala nerezovú podlahu, splachovalo sa smradľavou vodou z rieky, pod sprchou diera, ktorou vidieť tiecť rieku :-)Klimča ani nebola potrebná, o polnoci sme ju vypli a ešte aj chladno bolo..
Večer sme sa všetci poschádzali na "plávajúcom" bare, ukecaný angličan ešte furt rečnil, tak sa to celé hojdalo, že som tam zaspala...
26.2. - Druhý deň na rieke Kwai
N: Po raňajkách sme zase naskákali do mikrobusu, smer národný park Erawan, kde tečie prítok rieky Kwai cez skalnaté útesy a vytvára 7 vodopádov s jazierkami.Po kľukatej ceste sme sa tam asi po hodine dostali, náš vyrehlený sprievodca nám povedal, že máme čas do 12:30 alebo presnejšie do 11:90, a R. mu na to: "alebo do 10:150 ! "
Potom nám ešte vysvetlil, čo, ako a kde, a upozornil nás, že "You can see my brothers there" /žeby tým myslel opičky ??? :-)/
Pred druhým vodopádom bol prístrešok, kde sme museli zložiť zálohu 10Bth za každú plastikovú fľašu a takisto sme museli zapísať ich počet...A ešte nás pri vchode fotili, keby sme sa náhodou stratili...:-)/
Výstup nebol náročný, ale zapotili sme sa, bolo tam vlhko. Cestou dolu sme videli opičky, jednu veľkú a asi štyri mláďatká, potom sa šplhali po liane ponad vodu. Okúpali sme sa v "trojke" a "štvorke" - tam sa dalo aj šmýkať, kameň bol od tých zadkov celý vyleštený:-)
V jazerách bolo strašne veľa rýb, keď človek vojde do vody, tak ani náhodou, aby sa "rozpŕchli" ako všetky normálne ryby...oni si plávu, a keby sa dlhšie človek nehýbal, tak ho asi aj ohlodajú zaživa.
Erawan je asi ako Plitvice, akurát je tam asi 5x lacnejšie vstupné /200Bth/, v jazierkách sa dá kúpať a vonia tam nádherne, exoticky .
V "trojke" som vyliezla na kameň, za ktorým bol malý výklenok a voda padala okolo mňa. Tie ryby vyskakovali oproti padajúcej vode meter a pol vysoko, bola to fakt sranda. A prúd vody mi zroloval plavky, tak ešte trochu a aj striptýz by bol:-)R: Cesta bola len udupaná hlina, drevené pozbíjané mostíky a rebríky, nám sa chodilo dobre /reklama na obuv Keen:-)/, ale japonky po kameňoch skákali v lodičkách. Cesou naspäť nás pobavili opice, a žiadna nám nič neukradla:-) Okúpali sme sa, prezliekli a zase mikrobusom do "plávajúcej" reštaurácie.
N: Tentokrát "obyč" rizoto, angláni ohrňovali nos, vyšli "až" po dvojku a potom sa dole napchávali vo fast foode... Teda aby som mu nekrivdila, pár infošiek o trekkingu na severe a o ping-pongu na Khao San stálo za to:-)))
Po obede nás zase podelili do mikrobusov, niektorí ešte pokračovali na ďalšie "atrakcie" , nás naložili na smer Bangkok a odviezli sme sa na železničnú stanicu Hualamphong. Bolo tam asi milión ľudí, z toho polovica sa váľala na zemi pomedzi batožinu. Našťastie tam bol informačný stánok, kde nám poradili, aké nástupište, atď. Cesta do Ayutthaye stála 70Bth a mala trvať niečo cez hodinu.
Vlak bol celkom čistý, ale ošarpaný, ventilátory síce fachčili, ale my sme sa aj tak potili jak teľce...
Thajci sedeli v dlhých gatiach, košele s dlhým rukávom, poprípade ešte sveter, im určite odumreli potné žľazy. Museli z nás mať fest srandu, takí bieli, s červenými fľakmi a lesklí od potu:-) Robko nadáva, že máme 25 minút meškanie, a ešte sme nevyšli z Bangkoku a už štvrtý krát stojíme:-) /Inak cesta trvá hodinu a pol, z toho celú hodinu cez Bangkok:-)))/
So mnou sa pre zmenu urvala sedačka, pani vedľa spadlo posúvacie okno, a keby tam mala prsty, tak jej ich urve jak gilotína.
R: Momentálne zase stojíme, ale nieje to zastávka, ale križovatka, stojíme na červenú a dávame prednosť tuk-tukom !!!!!!!
N: Okolo 20:00 sme dorazili na pochmúrnu stanicu, volali sme do nášho rezervovaného hotelíka, pani nám povedala, že si máme vziať tuk-tuka, že nám ho zaplatia.Tak sme sa chvíľu s tuktukármi dohadovali, až sme pochopili, že tu sú asi drahší než v Bangkoku a vycalovali sme 60 Bth. V Ayutthai jazdia také "kabrio" pick-upy, ktoré majú po oboch stranách lavičky a odvezie sa tam 6 ľudí, niekedy aj viac :-)
Hotelík sa volal Moradok Thai, bol úžasný a blízko centra.
Naša domáca bola veľmi milá a ochotná vráskavá, tmavá, malinká žienka, izba slušná, aj s klimčou.
Večer sme sa prešli, ale bolo to tam celkom málo osvetlené, takže sme ani nedošli do centra a najedli sa na trhovisku popri ceste.
Robo klasika, kuracie s ryžou, ja som zavalašila “sea food soup, not spicy”, no neviem, či rozumeli, ale spicy to bolo fest...
Doniesli to v takom plechovom kotlíku, dole bol plameň s voňavým olejom, po obvode kotlíka bol žliabok a v ňom zázvorová polievka s mušľami na dlaň veľkými, chlpatými krevetami, kúskami chobotnice , kalamármi, a inými čudesnými stvoreniami. Tak som sa zapotila, kým som to všetko odškrupila, ohlodala, urobila binec po stope, Thajci sa na mne zabávali :-)
Ale znecitlivené som mala len pery a jazyk, po uši to nedošlo... To celé za 140 Bth. V obchode sme si kúpili dve fľaše piva a zaľahli s nimi do postele...
27.2. Ayutthaya
Spalo sa super, raňajky v altánku pred hotelom, potom pár mailov domov a pred 10.00 sme vyrazli do centra. Ayutthaya je bývalé kráľovské mesto, /v poradí druhé, úplne prvé bolo Sukhottai/, historické centrum je ohraničené riekou a je pomerne rozľahlé. Človek si musí vybrať čo chce vidieť, pretože watov je tu neúrekom... /inak je možnosť objednať si Tuk-tuka na celý deň, podľa dohody tak 800 Bth, alebo jednotlivé jazdy cca 100Bth, hodina čakania 200 Bth/
Začali sme "rezko", hneď za rohom od nášho ubytka, asi 20 minút peši je Wat Mahathat zo 14.st., zbytky chrámu v kmérskom štýle, vežičky z tehličiek, torzá rozličných Budhov, a z fotiek notoricky známy "koreňový" Budha. V meste bolo veľa chrámov zničených Barmáncami v 17. a 18.st. Hic tu bol horší než v Bangkoku a po hodine sme boli kompletne mokrí.
Pokračovali sme ďalej, Wat Ratburana sme pozreli len zvonku , doplazili sme sa cez park s jazierkami až ku Wat Monghon Bophit, je modernejší, biely, so zlatými ozdobami, je tam 15m vysoká bronzová socha Budhu z 15.st.
Chceli sme sa trochu spamätať z toho pražiaceho slnka, tak sme dnu chvíľu posedeli a sledovali ľudí, ako robia podivné veci...Napríklad kľačiac pred Budhom vzali do rúk taký plechový tubus, v ktorom boli očíslované paličky. Začali s ním natriasať, ako keby šejkovali Mojito, až sa im vystrčila jedna palička, potom si šli k pultíku, na ktorom spal chlapík a kúpili si nejaký papierik , ktorý potom zaujate čítali. Asi tam bol nejaký horoskop...
Hneď vedľa je ďalší chrám, Wat Phra Si Saphet, bývalý kráľovský palác, veľmi rozľahlý a nádherný, zase z "tehličiek", zbytky múrov, výklenkov, veží, v jednej bola malá svätyňa, pri ďalšej /pri nej som sa akurát fotila/ len smrad, odpadky a pískajúce potkany.
Pokračovali sme smerom k rieke, po ceste Wat Thammigarat, nijak zvláštny, zastavili sme sa ale zase pri "príbytku duchov", /anglicky "spirit house"/, sú skoro všade, pri rodinných domoch, pri každej reštaurácii, sú to vlastne akoby malé maketky watu, na podstavci a na nožičke, veľké tak 1-2 metre, biele, červené, ozdobené, pozlátené, a pod. Vyzerá to ako luxusnejšia vtáčia búdka :-) Vo vnútri sú sošky božikov, a pred nimi mištičky s jedlom, ktoré sa každé ráno vymieňajú, niektorí "šťastlivci" majú komplet menu, misku s ryžou, mäsom a omáčkou, miska so šalátom, pohár vody, pohár vína...
A úplní frajeri tam majú aj plastikový model televízie, plyšové hračky, alebo v Erawane boli asi ženské "duchyne", tam mali zrkadielko, lesk na pery a troje šiat v skutočnej veľkosti...Potom tam samozrejme nechýba kytička s lotosovými kvetmi, orchideami, voňavé jazmínové girlandy a črepník s vonnými tyčinkami v popole. V Lonely Planet popisujú, že ľudia majú tie "spirit housy", aby zlí duchovia nepobývali v ich dome, ale nasťahovali sa do toho malého...preto sa im o domčeky a o stravu a všetko ostatné tak starajú...
Ale Thajci nám povedali, že to nieje až tak pravda, tie dary a tá starostlivosť je preto, že veria, že všetko sa im potom vráti v ďalšom živote. To platí samozrejme aj o mníchoch, tí jedia len to, čo dostanú od ľudí, preto pri watoch predávajú niečo podobné ako u nás darčekové koše, s tým rozdielom, že oni nemajú prútené koše , ale plastové vedrá, ktoré obsahujú napr.aj hygienické potreby:-) Tak som sa rozkecala:-)
Takže došli sme až k Wat Naphramen, z ktorého Barmanci odstreľovali mesto, je až za riekou, šli sme cez most.Je tam zaujímavý vyrezávaný drevený strop a zase sediaci zlatý Budha...Tam zas robili iné čudné veci... Najprv vzali medzi dlaňami spojené ruky asi dve vonné tyčinky a lotosový kvet /vlastne len púčik kvetu, rozkvitnutý sme videli len umelý :-(/, potom sa modlili, potom šli k soche Budhu / niektoré sošky Budhov sú pokryté zlatými šupinkami/, vzali štvorček papierika, odlúpili šupinku /závisí aj, z ktorého miesta sochy, má to asi aj nejakú symboliku/, papierik skrčili a hodili ho do misky pred ním....Všetko je samozrejme ovešané voňavými girlandami z dobných jazmínových kvietkov.
Po troch hodinách sme boli totálne "uwatovaní", zbalili sme tuk-tuka a za 100Bth sa odviezli do nášho hotela na obed.
Poobede sme ešte vyrazili do vzdialenejšieho Wat -YAI Chaimongknon /obe cesty tuk-tukom, po 80Bth/ Aj tu bol "skláňajúci" sa Budha a krásne štvorcové nádvorie, ktoré lemovali desiatky rovnakých Budhov s oranžovými šerpami, vstupné 20 Bth.
R: ležiaci Budha bol biely, a mal "len" 19 metrov-)
Všade nádherné rozkvitnuté stromy a hrozne horúco.Opäť ma fascinovali Japonci v lakovkách a Japonky v lodičkách.
Vo Wat Mahathat /ráno/, sme sa priplietli ku skupinke so sprievodkyňou. Zastavili sme sa pri dvoch ženách, čo hrabali lístie a mali na sebe takú kuklu so šiltom... Jeden turista sa opýtal, či im v tom nieje horúco a sprievodkyňa odpovedala, že ich ochladzuje studený pot, čo sa pod pokrývkou hromadí. Ja som si tie ženy odfotil a zrazu jedna dala dole šatku , začala niečo thajsky kvákať a ukazovala na Niku. Sprievodkyňa nám pretlmočila: "She said you are beautiful"...to akože Nika:-)))
N:Neuveriteľné, že ?!?!? :-)))Tak som na ňu vycerila rovnátka, nech si nemyslí:-))))
Večer nám pani domáca uvarila thajské špeciality za smiešnu sumu,tak sme posedávali v altánku, kukali na gekonov lezúcich po strope, popíjali pivko, prisadol si k nám starší pán, Angličan, ktorý tu už žije 3,5 roka, je na dochodku, učí angličtinu a predtým mal v Londýne thajskú reštauráciu. Tak sme pokecali o ľuďoch, zvykoch, o živote...
Rozprával nám, že sa učí thajsky, ale rýchlosťou dve slová za týždeň, je to dosť ťažké....nemajú interpunkciu, neodeľujú vety, slová sú jednoslabičné, často odvodené slová skladajú aj z troch...Napríklad slovo šofér je zložené z troch: človek riadiaci auto :-)
Takisto nám potvrdil , že paličky s číslami sú horoskopy a že príbytky duchov "pracujú" na princípe "dopraj a bude ti dopriané"...
Naša domáca mala každé ráno asi viac práce s obhospodarovaním "virtuálnych" obyvateľov domu, lebo okrem nás tam bývali už len dvaja hostia a spirit housy mala tri:-)
Rozlúčili sme sa a odviezli nás na stanicu, vlak mal mať odchod o 21:00. Najprv meškanie do 21:45, potom za nami prišiel sprievodca a prepísal nám lístok na 22:15...to už sme polihávali na lavičke... Po chvíli prišiel zase, že " d tlein is bloken!"...a práve mi to prepísal na 23:45...
N: Robko je značne nervózny / ako jediný z tridsiatich ľudí na nástupišti/ a stále pobehuje po stanici, takže hneď ako príde nejaký vlak, sprievodca ho chodí z vlastnej iniciatívy informovať: "No Chiang Mai!!! " a vyrehlený jak rezanka...
Tak sme sa smiali, nech aj nám dá z toho, na čom fičí :-))))
R: Vlak nakoniec prišiel, klíma fachčila naplno, takže Nika premrzla a musela spať v mikine. Mne sa spalo fajn, postele boli v pohode, aj keď úzke. Tá spodná vznikne spojením dvoch sedadiel oproti sebe a vrchná sa vyklopí zo stropu, "zábranou" proti spadnutiu sú dva vetché kožené popruhy mezi stropom a okrajom postele. Vo vagóne tak spí asi 40 ľudí a oddelení sú len závesmi.
N: Spalo by sa dobre, keby tam nebola zima jak v ruskom filme.
Takže smer Chiang-Mai...Pre thajcov to je zaujímavé mesto, hovoria o ňom s rešpektom /na rozdiel od Bangkoku :-)/ Má asi 160 00 obyvateľov. No uvidíme.
28.2. Chiang Mai
Namiesto rána sme dorazili až na obed, na stanici stepoval borec s tabuľkou "Mr.Robert". Naskočili sme do tuk-tuka a frčali do guest-housu.
/Je to tu o dosť lacnejšie než v Bangkoku – s A/C 320 Bth, s ventilátorom 280 Bth/ Recepčný nám hneď hodil ponuku výletov, tak sme si dva kúpili...Ešte sme si dali vyprať hadry a konečne poobede vyrazili do mesta.
Centrum mesta nieje až tak veľké, zdá sa mi menšie ako v Ayutthai, má tvar štvorca a je obkolesené zrúcanými hradbami. Samozrejme základ prehliadky mesta sú waty:-) Tu sú zase zaujímavé tým, že sú z dreva. Cestou nás samozrejme každých 5 metrov oslovovali tuk-tukári, ale peši sme to mali všetko blízko. Akurát sme sa teda dívali, kde sú tie hory, no nikde nič, všade hmla...:-(
Začali sme tým najstarším, Wat Chiang Man, sú tam dve slávne podobizne Budhu, jeden krištáľový, 1800 rokov starý, druhý reliéf, údajne 2500 rokov starý, oba sú tak 20 centi veľké...
Hneď vedľa je Wat Chedi Wang, to je v podstate zase komplex chrámov, svätýň a príbytkov mníchov, kde žijú, starajú sa o chrám a záhradu...Bol tam aj taký priestor so stolmi a slnečníkmi, tam posedávali a klábosili, vedľa bola tabuľka, že "Monk chat" a pod tým témy...:-)
Uprostred celého komplexu bola chedi z r.1441, ktorej chýba vrchná časť a dookola boli slony /teraz je tam už len jeden na južnej strane, ďalších päť je z betónu...
Vo výklenku na východnej strane kedysi "sídlil" smaragdový Budha.
Posledný Wat dnes – Wat Phra Singh, tiež modernejší, biely, bolo tam veľa mníchov, stihli sme ich pri večernej modlitbe.
Vrámci toho, že treba ochutnať všetko, dala som si šejk z kokosového mlieka, ale veľmi mi nechutil...naopak mangový bol úžasný a spolu s ananásovým som ho pila každý deň. Dali sme si na ulici jahody,mali divnú chuť, tak sme zistili, že ten biely prášok, ktorým ich posypali, obsahoval soľ.../Oni soľ dávajú aj do šejkov z ovocia.../
Večer sme vyrazili na sobotný bazar, náš "domáci" nám poradil, že je lepší než notoricky známy Night bazar. A fakt že hej, bolo sa na čo dívať !!! ...plno stánkov s etno vecami,ručne maľované slnečníky, bižutéria od výmyslu sveta, šatky, kabelky, pouliční jedlá, ovocie, krásne lampióny, všade slepí muzikanti.Tento bazar je aj v nedeľu , ale zas na inej ulici, stánky sú prenosné, alebo sú veci poukladané na zemi...Dali sme si také akoby taštičky s cesta podobného lístkovému, vo vnútri boli plnky z mäsa a kari ,viacej druhov. Potom dezert, to bola taká akoby lodička, poskladaná z banánového listu, v ňom sladká ryža s niečím chrumkavým, bolo to výborné. Veľmi sa mi páčili tie ich rozličné mištičky, podnosy a kornútky z banánových listov. Jeden borec tam z nich dokonca robil aj klobúky...Už sme boli fest prejedení, ale sushi sme odolať nemohli...:-))) Večer sme zaľahli konečne do normálnej postele a s obavami čakali, či to bez klimatizácie vydržíme, ale bolo to v pohode.
1.3.- Výlet na slony a plte
N: Ráno naklusala asi 1,5m vysoká 150-kilová čašníčka a kuchárka v jednej osobe, mrkla na Roba, pomädlila ruky, a spýtala sa: "How would you like your eggs?" Robo sa v prvej chvíli zatváril dosť vystrašene, ale potom to pochopil, že mu nechce ublížiť...:-)))
Samozrejme, táto otázka sa opakovala každé ráno a každé ráno sme sa na tom pobavili...:-)
R: Po raňajkách si nás vyzdvihol sprievodca Sammy, v minibuse už sedeli tri vysmiate američanky Ashley, Mary a Jordan. Sympaťáčky, príjemná zmena po suchých angličanoch:-)
Asi po polhodine sme dorazili k slonom, z drevenej "plošiny" sme nasadli na vetché sedadlá, "vodič" slonov - mahaut - zavelil a hurá do pralesa. Náš mahaut celý čas vydával nejaké škrekľavé a piskľavé zvuky a miestami sme nevedeli, či to bol on, alebo slon na niekoho stúpil :-) 3x sme zastavili pri plošine, kde baba predávala po 20 Bth banány pre slona, tak sme samozrejme museli kúpiť, lebo slon už bol naučený, že ďalej nejde a stále k nám otáčal raťafák. Ďalší expert nás cestou vyfotil a len čo sme zliezli zo slona, ponúkal nám aj zarámovanú fotku v obale za 100 Bth. Bola pekná, tak sme si ju vzali... Biznys je biznys :-)Inak "řízení" slona je dosť drsné, chlapík ho mláti takým kovovým hákom medzi oči. Predpokladám ale, že slon tam má veľmi hrubú kožu a lebku, takže to až tak necíti... Kopec bol strmý, museli sme sa fest držať, aby sme nespadli, jeden turista kričal "Ooh my God" a mahaut na to: "Ooh, my Budha!"
Cestou busom sme pri ceste videli okolo domu pobehovať malé sloníča s futbalovou loptou, tak Američanky začali tak nadšene výskať, že "baby elephant", až Sammy musel zastaviť na fotku :-)
Po slonoch sme boli pozrieť nejaký vodopád.Nika vliezla do vody, ale na mňa bola dosť studená...ale fotilo sa dobre :-)
Nasledovala dedinka Karenov, kde miestne ženy tkali šály, látky a iné suveníry, tak sme omrkli, ako tam žijú...
Potom nás odviezli na obed, zase super kuracia, zázvorová polievka s tofu z kotlíka a ryža s mäsom, ako dezert šťavnaté ananásy a melóny. Zrazu sa strhol nejaký krik a miestna pani bežala do domu po chlapa, na skale sa slnil krásny dlhý zeleno-biely had. Tak som ho odfotil, pribehol maník a ubil ho palicou. Ashley na protest odišla do minibusu a frflala popod nos "World needs poisoneus snakes!!!"
Ďalší bod programu, rafting na bambusových pltiach. Plte sú zvláštne, asi meter a pol úzke, asi 10 metrov dlhé, vpredu stojí pltiar s palicou, na konci ja s palicou a medzi nami Nika. Na plti sme stáli, nohy po členky vo vode, rieka síce nebola nejak "dravá", ale miestami to hádzalo:-) Na rieke sme stretli veľa Japoncov, ktorí blbli, špliechali sa, alebo sedeli na brehu, nohy vo vode a robili si piknik.
Jo, a videli sme "lady boya", to je normálne chlapec, s make-upom, ženským účesom, chlapské šaty ale so ženskými ozdobami, nieje to transvestita, ale proste "lady boy" :-))) Sú aj takí, čo lákajú chlapov a potom ich okradnú, ale inak keď sme si to začali všímať , zistili sme, že ich je plno. A k tejto "téme" predávali aj tričká s nápisom "Same, same, but different"...
N: Sloni boli fajní...Náš stále vyvrátil chobot dozadu a škemral o banány, pritom na nás funel teplý vzduch.Keď nám už banány došli, tak mu mahaut fúkol do chobota, že už nemáme... Mal veľkú silu, vytrhol stromček aj s koreňmi, lámal bambusy...
Dedinka Karenov nič zvláštneho, pre Američanky možno zážitok, ale ja som sliepky s kuriatkami, prasa s prasiatkami, šopy a krosná videla aj u našej babky na východnom Slovensku:-) Tak sme nakúpili ručne tkané šály a domorodkyne sa potešili...
Rafting bol prča, teda, rehlili sme sa jak malé deti:-)))
Domorodci sedia na bambusových mólach, jedia, pijú, hrajú na gitare, deti sú vo vode, špliechajú na turistov, vykrikujú, poprípade sa kúsok prevezú...
Práve sedíme po nákupoch na Night market, teda dost o ničom to bolo...V stánkoch samé fejky, komerčné haluznosti, sem-tam niečo etno... Hádzali ceny trikrát vyššie a potom to predali aj za tretinu....ešteže sme včera videli, koľko to tak normálne stojí, inak by som ani nezjednávala:-)
Dala som si kuraciu polievku s kokosovým mliekom, paradajkami, zázvorom, petržlenovou vňaťou a pórom, je úžasná!!! Konečne jeme a nepozeráme na cenu. Cena za večeru v reštaurácii asi 180 Kč... V Chorvátsku sme za takú platili 30 euro...
Zase bar v spodnej časi domu na koloch, ozdoby z teakového dreva, bambusu, tapety zo slamenej mozaiky, krásne papierové maľované lampióny, závesy a lustre z drobných mušličiek, ozdoby upletené z banánových listov, /napr.origami zavesené na šnúrkach/, kvety, visiace orchidee, jazierka s rybičkami, stovky vonných tyčiniek zapichnutých v hlinených črepníkoch s popolom ...
Tak sme posedeli, pojedli, popili, pokecali...
2.3.- Výlet na Zlatý trojuholník
Ráno sme mali odchod už o 7.00, náročný deň, veľa "atrakcií" a 7 hodín strávených v buse...No uvidíme... Mám veľké obavy...
Prvá zastávka hot spring /horúci prameň/, 80 stupňov. Okolo samé stánky a miestne ženy doň spúšťajú košíky s drobnými prepeličíme vajíčkami /thai business :-)))/
Ďalšia zastávka – White Temple – Wat Rong Khun, starý asi 5 rokov, nedokončený, dielo uznávaného thajského súčasného umelca, ktorý si stavbu z väčšej časti financoval sám.
N: Neviem, či si mám o ňom myslieť, že bol krásný alebo gýčový :-))) Vyzeral ako
zo šľahačky, posypaný striebornými plieškami.
R:Asi po ďalšej hodine jazdy sme zastavili na brehu rieky Mekong – v zlatom trojuholníku,hraničí tu Thajsko, Laos a Myanmar /Barma/ a zlatý sa volá preto, lebo každý štát mal inú menu, takže za ópium sa platilo zlatom. Uprostred rieky bol No Man´s Island, asi 150 x 20 m, kde sa menili "zásielky" , celý proces výmeny trval maximálne 20 sekúnd.
Potom nás loďkou vysadili na ostrove, ktorý patrí Laosu. Tam nás obkolesili žobrajúce deti, a dokola zase úplne rovnaké stánky ako v celom Thajsku...Za zmienku stojí len miestna snake "whisky", vo fľaši pláva mŕtva kobra. Jo, a mali tu aj whisky "Johnie Worker" :-)
N: No fakt, návšteva Laosu mi teda k životu nechýbala...Hlavne, keď som videla domorodca, jak za chatrčou mydlí a leští brutálnu Toyotu džíp...
Rieka samé bahno, taká hmla, že fotky jak cez mliečne sklo. Tak sme obkukali, ako sa tam na brehu stavajú luxusné hotely, kasína a golfové ihriská......žeby im tak vynášal obchod s čajom???
Na obed nás odviezli do nejakého malého mesta, kde sme sa formou "švédskych" thajských stolov obžrali do bezvedomia.
K zlatému klincu dnešného programu, dlhokrkým ženám sme sa trmolili cestami-necestami viac než hodinu... Naša šušlavá sprievodkyňa nás celý deň len súrila, že máme málo času, preto sa musíme ponáhľať, aby sme neboli večer "too tired"...
Síce nebol to žiadny trojdňový treking s prespaním v džungli, ale čo sa dá robiť, ked "neni" času :-(
V dedinke samozrejme šlo o to, že chlapi a hošanici jazdia na skutri, na chatrči satelit, a ženy tkajú šatky a profesionálne pózujú turistom. /poprípade vytiahnu mobil spoza zástery a skontrolujú textovky:-)))/
Ale konečne aspoň pár vydarených fotiek:-) Tak aspoň sme to videli, možno o pár rokov im dajú thajské občianstvo a poberú sa predávať do ulíc Bangkoku / a možno nielen šatky..../
R: V dedinke žili tri kmene, Akha - ovešané takými bambuľami z plechu, pliešky s čiernou farbou na zuboch.Tento kmeň je veľmi početný, veľa žien predáva na trhoch také drevené krkajúce žabky a farebné náramky a čiapky. Ženy ďalšieho kmeňa mali veľké diery v ušiach, olemované takou obručou, uši im viseli až po ramená. A nakoniec dlhokrké ženy, tie boli najkrajšie.
Mal som ich obruče v ruke, vážili asi 3,5kg. Je to jeden dlhý drát, ktorý žene musí niekto omotať okolo krku. S jednou z nich som sa rozprával, mala 22 rokov a obruč nosí od svojich 5 rokov.
Tento kmeň je povodom z Barmy, thajská vláda im dala štatút utečenca, ale nesmú cestovať, musia sa zdržiavať v dedine. Oni sú v podstate radi, pretože v Barme museli drieť na poli, živorili a tu im satčí len tkať na krosnách a usmievať sa do foťáku...
Otázka je, kto ich naučil anglicky ? :-) Mali sme takú konšpiratívnu teóriu, že sa jedná o študentky z Bangkoku na brigáde:-)))
/Pri vstupe do dedinky sú takéto "tradičné" sošky./
Cesta domov trvala asi 3,5 hodiny, vodič jazdil rýchlo, ale dobre. V Chiang-Mai nás postupne vysadzoval v hoteloch, keď zavadzala motorka alebo skúter, sprievodkyňa vyskočila z auta a preložila ho o meter ďalej a my sme prešli:-)
N: Raz sme šli okolo velikánskej plošiny, asi ako futbalové ihrisko a tam bol skúter vedľa skútra, aspoň tisíc ich tam bolo...a nebol to obchod so skútrami ale parkovisko :-)))
... a večer sme aj tak boli "too tired", aj keď sme sa furt ponáhľali :-)))
3.3.2008 - Chiang Mai
Dnes oddychový deň:-) Ja totiž stále "nabuším" toľko akcií do jedného dňa, že to buď nestíhame, alebo sme večer totálne hotoví:-)
Takže sme si ráno konečne pospali /do brutálnych 8:30 /, pobalili sme veci, bol to značný problém, keďže sme pokúpili plno drobností a darčekov /koreniny, kravatky z thajského hodvábu, etno taštičky, a hlavne nenormálne praktický ručne maľovaný papierový slnečník/
Baťohy sme zložili dole na recepcii do sklepu a vyrazili pozvoľným tempom do mesta, zase waty, kafčo, waty, mango šejk, waty, ananás šejk ...Obsluhoval nás veľmi milý a slušný chlapík, normálne sme si vychutnávali ten srdečný a ochotný prístup, ktorý sa v naších končinách vidí len v rezortoch štyri hviezdičky a vyššie:-) Obed zase úžasný, dali sme si výborné "sweet and sour" s kuracinou, bazalkou, pórom, cuketou, ananásom, ryžou a tanier s 10 kúskami krevetových vyprážaných roliek s omáčkou.
Najedli sme sa do prasknutia, ale večer už budeme vo vlaku, tak sme sa "predzásobili " :-)Prešli sme sa aj po krásnom parku, konečne žiadna hmla, modrá obloha, po zemi ležali opadané kvetinky zo stromov, žlté, ružové, krásne jazierka, fontánky, paráda...
tak sme poležali na lavičke a pomalým tempom šli zase ku guest-housu, kde sme ešte strávili hodinu na nete a borec nás odviezol na stanicu.Vlak našťastie vyrazil načas a kupodivu nemal ani počas cesty žiadne meškanie... Celý večer som si čítala a o 22.00 sme si nechali urobiť lehátka, tentokrát sme spali nad sebou, a našťastie nebolo tak zima ako minule, ale mikinu som mala pre istotu.
Vyspali sme sa super...
Jo, ešte som chcela napísať, že Thajci podávajú všetko pravou rukou, lebo ľavou si utierajú pozadie... Toto som celkom nechápala, ako si to robia ľavou, keď sú praváci... Až som ale videla záchody /teda aj tie najšpinavšie niekde v drevenej budke/, všade bola pri záchodovej mise hadica s kohútikom, oni sa totiž po každej "veľkej" umyjú, takže v pravej držia tú hadicu...aspoň tak som to vydedukovala :-)
Chytrá som blondína, čo ?!
4.3.Bangkok - park Dusit
Posledná hodina cesty sa zase niesla v duchu: hodina cez Bangkok s čakaním na červenú:-)
Na stanici Hualamphong sa na nás hneď vrhlo asi desať agilných nadháňačov, ktorých sme profesionálne odfajčili, že všetko už máme zarezervované a nech dajú pokoj...
Dorazila nás cena za uschovanie batožiny - 100 Bth, tak sme ešte zacvakali za wafle na raňajky a vybrali sa do čínskej štvrte. Štvrť sa ešte len zobúdzala, a to už bolo asi 8 hodín ... Ale nejak nás to tam nenadchlo, samý smrad, celkom bordel všade...Semtam nejaká čínska pagodovitá stavba...
Chvíľu sme sa motali, kým sme našli jediný náš cieľ, Wat Traimit , kde je 3 m vysoká socha Budhu, 5,5 tony ťažká, celá zo zlata... Každopádne tých Budhov sme videli už toľko zlatých, pozlátených, alebo plechových, že už nám to bolo skoro jedno :-) Navyše okolo chrámu bolo plno bagrov, lešenia a robotníkov, takže to vyzeralo ako veľké stavenisko...
Ďalší cieľ: znovu hlavná kancelária TAT, kam sme sa odviezli tuk-tukom za 100 Bth, naskladali batohy, a ďalším tuk-tukom za 40 Bth vyrazili na zámok Vimanmek v parku Dusit. Je to najväčšia budova na svete, postavená celá zo vzácneho zlatého teaku , ani klince tam nepoužili. Vystavujú sa tam suveníry thajských panovníkov z ciest po svete, darčeky od jednotlivých národov. Má tri poschodia, tvar písmena L a jednotlivé časti sa podľa funkcie /súkromné, audienčné, politické../ odlišujú farbami, pastelová ružová, zelená a modrá, každá časť mala svoje vlastné služobníctvo, ktoré nesmelo vkročiť do inej časti...A nesmelo sa tam fotiť !!!
Cestou sme to ešte "strihli" na Wat Benchamabophit, ktorý nebol nejak zaujímavý, ďalej taxíkom /s bielymi ornamentovými koženými sedačkami a záclonkami/ za 40 Bth na Wat Saket, ktorý ale stál zato :-) Stará "stúpa" sa zrútila, bola tam kopa sutín, prerastená koreňmi, v tom výklenky, sošky, jazierka, a na vrchu postavili novú. Vyšli sme po schodoch lemovaných zvonmi až na vrch, tam bola taká miestnosť so soškami a parádny výhľad na Bangkok. Čačané vyblýskané škridlové strechy chrámov sa miešali s ošarpanými betónovými budovami. Popri riekach sú chatrče ako v rómskych osadách... /Ale klimča a saťák musí byť... možno aj pštros:-)/
Doplazili sme sa do TAT /chceli sme pešo, ale nejak sme zablúdili, tak sme chytili tuk-tuka/, hodili sprchu a čakali na odvoz na stanovište VIP busov pred palácom. VIP bus je v podstate normálny bus, poschodový, klimatizovaný, málo miesta na nohy...akurát má ružové záclonky so strapcami a je zvonku celý pomaľovaný gýčovitými delfínmi a palmami:-)
Výhľad na Bangkok - paláce aj chatrče...
5.3. - Krabi
R: Po strastiplnej ceste sme dorazili do Krabi, cesty tu boli mokré, pršalo.. Zavolali sme do nášho bungalovu po odvoz, prišiel maník na vytunovanej toyote a odviezol nás. Povedali nám ale, že majú plno a že dnešnú noc strávime v inom hoteli. Boli sme riadne rozladení, ale čo už...
Celkom sme sa tešili, že 5 dní vkuse nebudeme ráno baliť batoh. Izby boli našťastie pekné, tak sme sa sprchli a šli obkukať okolie.
Šli sme na tú vzdialenejšiu /Mopharat Thara/, peši asi 20 minút, bola krásna, samé "ostnaté" ostrovčeky, more tyrkysové...akurát bol odliv a voda tak 300 metrov po kolená...ani šnorchľovať sa nedalo...Pláž bola asi 2 km dlhá a bolo tam dokopy asi desať ľudí...úplne prázdno...
Tak sme sa len tak prešli a zamierili do najbližšej reštiky. Opäť plesalo srdce, chuťové poháriky a aj naše peňaženky nad úžasným obedom za 150 kč:-)
Po obede sme sa previezli miestnym busom na ďalšiu pláž Ao-Nang. Prešli sme sa po pobreží, obkukali stánky, ponuky výletov, "masážne" prístrešky priamo na pláži. Po chvíľke začalo strašne liať, tak sme skončili v bare a dali sme si vrámci "happy hour" po drinku Mai Thai, 100 Bth jeden a bol výborný! Nika ešte zakúpila jedny plátené šaty asi za 200 Bth, aby nemusela chodiť na pláž v dlhých nohaviciach a ja som si kúpil nepremokavý baťoh na foťák.
Odviezli sme sa domov, dali si thai noodle soup, výborná, za 20 Bth, pivo na balkón a pohodička:-)
N: Tuto na juhu je veľa moslimov, takže sú tu mešity, úplne iná architektúra.
A manželka chlapíka, čo nás viezol mala normálne moslimskú šatku,ale našťastie nie cez tvár. Jo, a mala asi polročné decuľo, samozrejme, že bez sedačky, dokonca sedeli na prednom sedadle a decko sa jej vrtelo na rukách...
No oni fakt nič neriešia:-)))
6.3. - Krabi
Takže ďalší presun do bungalovu, kde strávime konečne vkuse štyri dni:-) Taká drevenica na koloch, čistá, štýlová, okolo exotický mini-lesík, akurát volá sa to "Lake side Bungalow" a to jazero je veľká prázdna jama...Neviem, aké s ňou majú plány, ale vyzeralo to dosť biedne...
Vybrali sme sa na pláž Ao Nang, je tu veľa turistov, ale taký "rodinnejší" štýl, more je úžasne teplé, slnko ukrutne páli. Na konci pláže je taká vyhliadka, kde žijú opičky a pre kúsok banánu vystrájajú rozličné kúsky.
Večer zase Mai Thai, na jedlo sme šli do reštauráie na pláži, jedli sme baracudu a ja kraba /čo iné sa može ochutnať v Krabi ...:-)))/ Jedlo úžasné...
Poprechádzali sme sa pozdĺž pobrežia, zaujímavé indivíduá z celého sveta...do bungalovu sme sa vrátili v pravý čas,pretože začalo liať, tropická hustá búrka, blesky...ale spalo sa super!
N: Konečne sme videli "naše" pláže v plnej gýčovej kráse :-)Tak sme sa tárali po brehu, zbierali mušle, fotili, voda po kolená asi 300 metrov, odliv...
Ubytko celkom v pohode, také jednoduché bungalovy, s telkou, ventilátorom, /večer tu je vždy búrka a klimča nám vobec nechýba/ kúpelňa v pohode, ošuntené slamené tapety, drevená podlaha.
Na pláž Mopharat Thara sa nám už nechcelo, bolo to tam také rozľahlé, nikde ani noha, voda plytká...tak me šli zase na a Ao-Nang, asi tak 3km, busom za 20-30 Bth, "busy" sú vlastne pick-upy s lavičkami, a fungujú na kyvadlovom princípe, takže sme stopovali...Peši to je asi tak na 20 minút, cestou vypustené jazero, boxerský štadión, pole s vyrúbanými palmami a nejaké smetisko :-) Je tam jediný velikánsky hotel, ktorý ešte nefunguje, volá sa Ayotaya a má strechy ako wat. Inak ubytka na našej ulici sú celkom lacné, do 600 Bth na noc, a sú celkom prázdne. Na pobreží Ao Nang je ale všetko plné, sú tam veľmi pekné hotelíky a domčeky, také malé, že ich pod palmami ani nevidieť.
Kúpili sme si dva výlety, takže keď sa večer zase strhla brutálna búrka, len sme sa modlili, aby z toho výletu niečo bolo...
/inak sme zistili, že keď si človek kúpi výlet aj s obedom, tak to vyjde lacnejšie ako “priama” linka loďkou /long-boat/ ...Akurát musíme dodržtať “program” výletu, ale dúfam, že to tak hrozné nebude:-)
7.3. - Krabi - Hong Island
Ráno sme naklusali na raňajky, ale babenka bola taká pomalá, že keď nám to konečne doniesla, vysmiaty borec už vytruboval pod terasou a vykrikoval Hong Island !!! /to bol názov ostrova, kam máme namierené / Tak sme za pochodu zhltli chleby a smutne kukli na nedopité kafe. Po-pick-up-ovali sme ostatných účastníkov zájazdu a vystúpili na brehu, kde čakali štosy lodiek . Prevzal nás taký 150cm vysoký /resp.nízky/ vyškerený Thajčík, rovné vlasy po ramená a vyzeral ako brat nášho slonovodiča. Nazvali sme ho "opička" .
Plavili sme sa okolo všelijakých "ostnatých" krasových ostrovov, v jednom bola taká malá jaskyňa, taký výklenok , v ňom nejaký kutloch z bambusu a slamy, rybárov nikde a opička hovorí: "Accomodation, 200 bath for night" Tak ja na to, či aj raňajky sú v cene...?
Asi po hodine sme dorazli k ostrovu, najprv sme vplávali do lagúny, ktorej vchod bol asi 5 metrov široký a lagúna vo vnútri asi ako futbalové ihrisko.Potom sme ostrov oboplávali a zakotvili na opačnej strane, kde je pláž s dvoma zálivmi, jedna je kotvište a druhá "šnorchlište". Konečne sme na seba narvali masky a šnorchle, ktoré vláčime tretí týždeň a bežali sme /doslova :-)/ do vody. Museli z nás mať fest srandu, akí sme nedočkaví:-)))
Ale "úkol zněl jasně", hľadá sa Nemo. Samozrejme, že Robo vyhral:-) Klaun je srandovná ryba, šmejdí okolo sasanky, nepohne sa od nej viac než na 30 centi. Keď sa k nej človek priblíži, tak nezdrhne ako každá normálna ryba, ale bojovne vypláve oproti a cerí zuby. A fakt má normálne také zuby jak kreslený Nemo:-) a krásne sa leskne, no je nádherný...
To sme museli vyzerať jak normálni pošahanci, lebo sme vždy jeden druhého tľapkali po chrbte a zúrivo ukazovali na Gilla, Flo, hviezdicu a ostaných "hrdinov" z rozprávky.
Boli tam aj krásne koraly, ale na moj vkus už boli dosť zničené...Ani sa nedivím, bo turistov tam bolo jak myší.. Keď sme už mali zmacerované končeky prstov, vyliezli sme na breh a dali sme si obed, ktorý už bol nachystaný na drevených stoloch pod palmami. Thajčík bol šikovný a všetko rýchlo pripravil. Najsamlepší bol ananás:-) Ešte sme obzreli tabule, ktoré zaujímavé rybičky máme hľadať...
Ďalšia zastávka bol Rai Island, tam sme videli tiež klauna, ale nie prúžkovaného, ale takého tmavooranžového, bolo tam ale veľa takých velikánskych čiernych ježkov. Pláž bola nádherná, taký trojuholník vybiehajúci do mora.
Ani som sa radšej nefotila, lebo som bola asi jediná osoba v celom Thajsku, ktorá sa kúpala v kraťasoch po kolená a tričku s rukávom:-) Vyzeralo to dosť nechutne, ale predstava, že mám zase celé telo červené, teplotu a bolí má každý centimeter zadku a chrbta, tak to radšej nech sa zo mňa všetci smejú a očumujú:-)
Domov sme prišli úplne zmorení, sprchli sme zo seba každý kilo soli a vyrazili do civiliácie.
Samozrejme tradičný Mai Thai /v preklade thajský hodváb/ - v Happy Hour zlacnený zo 160 Bth na 100.Domov sme prišli už okolo 20:00, zase sme to stihli, kým začala búrka.
8.3. Výlet na štyri ostrovy
Dnes sme našťastie raňajky stihli, zase klasický scénar, vysmiaty Thajec, stretko na brehu, nalodenie, cesta...Výlet má názov 4 islands, tak dúfam, že to bude dobrééééé:-)
Prvý ostrov Phra Nang, nič moc, plytká pláž, kúpať sa nám nechcelo, tak sme sa len prešli a závistlivo pozerali za plot, kde pozdĺž celého pobrežia boli súkromné luxusné rezorty, vyzerali, že sú úplne prázdne, sem tam nejaký domorodec "udržiaval" záhradu. Na konci pláže bola nejaká jaskyňa s tradičným thajským náboženským itinerárom / voňavé jazmínové girlandy, vonné tyčinky a všakovaké farebné kusy látok.
Ďalší ostrov Chicken Island, dávnejšie ho volali Hammer Island, fotografická pauza, potom zakotvenie asi 100m od brehu a "open -water" šnorchľovanie. Pár ľudí zostalo na loďke a hádzalo chleby do vody, takže sme mali masáž thajskými rybami. Pár xichtov na lodi sa tvárilo tak znudene, že som čakala, kedy vytiahnu laptop a začnú pracovať.
Ryby boli nádherné..."Gilkovia", žlté prúžkované ryby, ale aj veľké ryby, asi ako kapor, ale tyrkysovo-zelený...tých tam bolo asi milión.A jedna sasanka s piatimi prúžkovanými klaunami.Títo ale boli hlbšie, tak mi až v ušiach zaľahlo, kým som k nim doplávala.
Ďalšie dve zastávky Tub Island a Poda Island, dva ostrovy, spojené “pešou zónou”.
Tu sa nedalo šnorchľovať, tak som chvíľu šmejdila s maskou, rybičky tam boli krásne, ale koraly žiadne, kolená som si odierala o dno, tak som sa šla radšej vorvaniť na breh.
Robo furt lietal s foťákom... Akurát aj tutok budú asi všetky fotky rovnaké:-)
Večer klasika, Mai Thai, sedeli sme na terase nášho obľúbeného baru, dnes ale búrka prišla nejak skoro, tak sme hodili druhé kolo, ale bolo jasné, že pršať bude minimálne do rána, takže suchí domov neprídeme...Tak sme vyšprintovali k najbližšiemu tuktukovi, ale boli sme mokrí do nitky v priebehu dva a pol sekundy :-) Rehotali sme sa jak kone a domorodci z nás tiež... / ale dáždnik sa mi fakt kupovať nechcelo:-)/ Pár ľudí nádejne postávalo pod stánkami alebo pod pergolami, ale oni skoro pochopia, že to nieje prehánka...Aspoň vieme, ako to tam vyzerá, keď sú monzúny a prší niekoľko dní vkuse...
Nám to ale našťastie každý večer prišlo srandovné a rehlili sme sa jak malé deti.
R: Večer pohoda, čítame knižky, pijeme pivo, pršalo len tri hodiny.Tuk-tuk, čo nás viezol, bol len taká motorka s bočným vozíkom, chlapík urobil protidažďovú úpravu, spustil zo strechy vozíka igelitové okná, tak sme šli motorkou s igelitovým skleníkom :-)))
9.3. - Krabi
Pohľad na našu pláž z lode:
Ráno sme vstali trochu neskor, dnes nás čaká len váľanie sa na pláži. Tety masérky nám dali lehátka, rohož na opaľovanie, a to sme im povedali, že masáž nechceme. /Nika je šteklivá :-)Tak sme si od nich aspoň kúpili pivo a dostali k nemu ananás a melón zadarmo...
Ale sú zlatí tí Thajci !!!Čítali sme, popíjali, mrožli vo vode... Poobede bol odliv, takže bolo po plávaní, šli sme asi 400 metrov a voda po pás, malé vlny... Stihli sme aj telefonicky zarezervovat izbu v našom guesthouse v Bagkoku.
Večer klasický scénar, jedlo, Mai Thai, búrka:-) Po ceste domov sme zapadli ešte v jednom bare, páčilo sa nám tam, lebo sa tam dalo ležať v bambusových "domčekoch" :-)
10.3. Bangkok – časť tretia
Ráno zbalené,raňajky, Toyota na letisko v Krabi, malé, ale moderné. Let Air Asia, trval 1hod 20 min. Cesta do guesthousu bola bezproblévá, keďže sme šli naisto:-)
Dnes voľný program, takže sprcha na izbe, večera, prechádzka na Khao San Road, kde sme zase odolávali tlaku krajčírov, pradavačom a ping-pongárov:-) /to ani nechcite vedieť, čo tie slečny s tými loptičkami robia :-)))/
Večer sme si dali jedlo v stánku, a bolo ešte lepšie, než v reštaurácii, za oboch 70 Bth. Ja som mal Thai noodle soup a Nika green curry. Zajtra sem prídeme znova!
Už sme fakt otrlí a zjeme čokoľvek a kdekoľvek, hygiena nám je už totálne ukradnutá :-))
P.S.Dnes som videl super lady boya, predával v stánku a ja som nemal foťák!
N: Hej, a jeden nás obsluhoval, mal namaľované pery, nagelované vlasy, biele tričko bez rukávov, vzadu vystrihnuté kvetinky a na krku velikánske zelené korále! A ten jeho ladný pohyb sa ani opísať nedá:-)
Kúpili sme si výlet do Damnoen Saduak /floating maket/, tak uvidíme...
11.3. Damnoen Saduak
Po raňajkách sme čakali na mikrobus, a Niku nejak bolelo brucho, tak sme už mysleli, že nikam nepojdeme. Našťastie ju to potom prešlo./ no jo, to čili a kari :-)))/
Po asi 90 min.ceste nás šupli do loďky aa povozili nás v kanáloch medzi domami.
Na Floating market sme sa nechali strhnúť davom , nasadli na pádlovací čln a vysolili nehoráznych 150 Bth za jedného, asi 15 minút cesty!!! /Pre porovnanie, za rovnako dlhú cestu sme v Bangkoku dali 18 Bth!/
Vozili nás pomedzi stánky, kde predávali zase chronicky známy tovar, ako v celom Thajsku...jediné, čo stálo zato, boli plávajúce kuchyne s "online" prípravou jedla.
Inak samé predražené suvenýry. Napr. za vejár pýtali asi 5x viac než v Chiang Mai. Celkovo sme boli sklamaní, ale podľa očakávania a z počutia sme už vedeli, že to nemá už nič spoločné s tradičnými trhmi s korením, ovocím a domácimi remeselnými výrobkami. A tie davy..fuj!
Cestou naspäť sme sa zastavili v nejakom skanzene,bola tam aj hadia šou, ale tej sme sa nezúčastnili. Prešli sme sa po okolí, aj tam bolo našťastie čo fotiť...Do Bangkoku sme prišli asi o 13.00, dali sme si obed a vyrazili loďou na Wat Arun, ktorý sme videli pred dvoma týždňami, ale potme. Bol krásny, vyzerá, akokeby niekto rozbil dve tony porcelánových tanierov a potom ich neliepal na vežičky.
Stretli sme tu Ostravákov, tak sme sa smiali, že ich tuk-tukár odviezol do zlatníctva:-) Jo a hneď na letisku ich zlanárili do hotelu, ktorý bol drahší než náš a ďaleko od centra...
Večer sme sa prechádzali, chceli sme si kúpiť thajskú kuchárku. V jednom kníhkupectve sme sa tak naštvali, lebo všetky knihy mali obalené v celofáne a nechceli nám ich rozbaliť a ukázať...Nakoniec sme ale našli rozumného predajcu a tešili sa, ako budeme doma kuchtiť.
N: Ja som celý večer nadávala sebe, že som si nenechala urobiť afro účes hneď na začiatku a potom som nadávala Robkovi, že si v Chiang Mai nespravil kurz thajskej kuchyne, lebo tam stál “brutálnych” 600 Bth. V Bangkoku stál dvakrát viac.
Zašli sme aj ku "Kráľovskému Poľu", ale je to len rozbagrovaná, špinavá plošina pred Palácom, kde sa konajú demonštrácie, parkujú autá a občas povaľujú spoločensky unavené indivídua.
Večer sme zaľahli a v momente sme chrápali :-) Neviem, k čomu sú tu telky:-)
12.3. Bangkok časť posledná...
Ach jo, posledný deň :-(((
Ranné balenie už bolo trošku depresívnejšie, ako po iné dni, ale aspoň sa máme doma na koho tešiť...:-)
Batožinu sme zase šmarili pod schody na recepcii a vyrazili len tak k Palácu, nejak sa nám už nechcelo vymýšľať nejaké turistické vylomeniny.
Prešli sme okolo Národného múzea, ale vstupné tam bolo cez 300 Bth, a aj tak sa nám už veľmi nechcelo...
Zaujímavý bol Wat Mahathat, samotný Wat síce nijak extra, ale je významným budhistickým cetrom a vedľa je trh s tradičnými amuletmi.
Thajci ich nosia skoro všetci, najdrahšie sú také, ktoré vyhotovili mnísi, alebo boli "svedkom" nejakej výnimočnej udalosti, to potom majú cenu aj niekoľko tisíc Bth. Tie obyčajné sú napríklad z mastenca, vyobrazujú rozličné podobizne Budhu, líšia sa tvárou, konštitúciou tela, polohou tela, a tak...Majú ich utesnené v takom obale z plexiskla, v tvare prívesku. Niektorí borci nosia aj po 5 amuletov okolo krku, sú riadne poverčiví :-) Ak nejaký Thajec prežije nešťastie, prvé, čo ľudí zaujíma je, aký mal amulet :-)
Asi 5 hodín sme vegetili /ležali/ v troch roznych reštauráciach, čítali knižku a vypili asi štyri ovocné šejky, dočítavali knižky, dopísali denník ...
Cesta domov bola síce úmorná, ale čo už...
Najviac nás sklamalo počasie v Prahe, ktoré bolo po troch týždňoch úplne rovnaké, ako keď sme odchádzali...Dážď, zima, hnusne. Chlapík na letisku povedal, takto bolo posledný mesiac vkuse...
R: V Prahe, ked sme vystupili z lietadla Viedeň – Praha, tak nás stopol colník so slovami: "Dobrý den, vy jsme přileteli z Bangkoku? " Je to jasné, niekto nas bonzol :)) Hľadali koraly a tovar nad 450 euro, kvoli clu.. Oskenoval nam batohy, kukol na moj Nikon a spýtal sa ma, že kde som ho kúpil.. Ja uz som zaň raz clo platil, keď mi priletel z USA...a nemalé :-) Našťastie si nevšimol , že bol Made in Thailand...asi by som mu musel vysvetľovať, že v Thajsku sa vyrába skoro všetko...:)).. Tak ma napadlo, ako by sa asi tváril, keby naňho kukala kobra zo Snake Whisky z Laosu ....
N: Čo dodať na záver...ani nemám slov...Thajsko je nádherné, ľudia su úžasní, milí, usmievaví, jedlo je vynikajúce, všetko je lacné...Dúfam, že sa ešte do týchto končín niekedy dostanem, stojí to zato!!!
Ešte pár praktických informácii o cene:
výdaje: letenky: 19 000 kč na osobu
víza
očkovanie proti brušnému týfu, antimalariká :3000 kč
Airport expres na Khao San: 150 Bth na osobu
dvojložková izba v Bangkoku /***/ : 520 Bth s ventilátorom, 620 Bth s
A/C/ v Chiang Mai ešte lacnejšie/
Tuk-Tuk: 40-100 Bth, najlacnejšie v Bangkoku , taxík len o trochu drahší
jedna jazda loďou /nezávislý počet zastávok/ :13 Bth,na druhý breh 3 Bth
vstupné :Kráľovský Palác 350 Bth /platí aj do zámku Vimanmek/
Waty: priemerne 50 Bth
národný park Erawan:200 Bth
Tiger Temple: 500 Bth
pohľadnica 5-6 Bth /kus, poštovné do Európy cca 20 Bth/kus
nočný lehátkový vlak z Bangkoku do chiang Mai cca 700 Bth
výlety:
zo Chiang Mai: mikrobusom, jazda na slonoch, vodopád, rafting na bambusových pltiach, obed, návšteva dedinky Karenov, odvoz : 1200 Bth /os
z Chiang Mai : zastávka teplý prameň, biely chrám, Zlatý trojuholník, plavba loďou po Mekongu, návšteva Laoského ostrova, obed, brána do Myanmaru, dedinka Karenov a dlhokrkých žien:1800 Bth /os
z Krabi: ostrov Hong Island,lagúna, šnorchľovanie, obed, ešte jeden ostrov: 750 Bth/os
z Krabi: plavba na 4 ostrovy, s miniobedom: 400Bth/os
/samoizrejme všetko je možné absolvovatť po vlastnej osi, človek sa dorozumie, autobusy chodia, je treba ale počítať, že to bude trvať značne dlhšie.../
jedlo:
na ulici /výborné!!!/ :30 - 40 Bth, v reštaurácii 70-180 Bth
šejk z ovocia 35-45 Bth
pivo v obchode 40-50 Bth, v reštaurácii aj 80 -120 Bth /najlepšie a najdrahšie je Singha/
0,5 l voda v plastikovej fľaši v obchode 5-7 Bth
suveníry:
ručne tkané šatky od dlhokrkých žien :100 Bth
kravata z thajského hodvábu :100 Bth
ručne maľovaný vejár 35 Bth, slnečník 150 Bth /podľa veľkosti/
koreniny /šafrán, kari, lemongrass/ 120 Bth za sáčok /dosť veľký/
etno kabelky 400-1000 Bth
Ray-Beny “fejky” 200 Bth
etno košeľa 170 Bth
ever perfektny blog mate s robkom! juuuj, super citanie.
OdpovědětVymazata kedze sa mi u vas velmi paci rozhodla som sa udelit vam toto ocenenie: lovely blog award, viac info tu: http://kattom.blogspot.com/2009/07/ocenenie-blogublog-award.html